Masarykova univerzita Filozofická fakulta. Ústav jazykovědy a baltistiky. Bakalárska diplomová práca

Transkriptio

1 Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav jazykovědy a baltistiky Bakalárska diplomová práca 2014 Pavlína Kmeťková

2 Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav jazykovědy a baltistiky Baltistika Pavlína Kmeťková Deverbatívne odvodeniny pre názvy činností v kulinárstve vo fínskom a slovenskom jazyku Bakalárska diplomová práca Vedúci práce: Mgr. Petra Hebedová

3 Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. Podpis autora práce 3

4 Poďakovanie Predovšetkým by som sa chcela poďakovať vedúcej práce Mgr. Petre Hebedovej za jej čas, cenné rady a pripomienky pri písaní mojej diplomovej práce. 4

5 Obsah 1 Úvod Derivácia Sufixácia Základné pojmy Deverbatíva Deverbatívne substantíva vo fínčine Deverbatívne substantíva v slovenčine Názvy činností (Teonnimiä) Sufix -minen Sufix -U Sufix -O Sufix -Us Sufix -nta Sufix nti Sufix -eˣ Sufix -UU Sufix -na Výskum Sufixy deverbatívnych substantív v názvoch činností vo fínskom jazyku Polievky Prílohy a omáčky Mäso a hydina Ryby a plody mora Cestoviny a pizza Múčniky a torty

6 5.2 Zhrnutie rozboru fínskych receptov Sufixy deverbatívnych substantív v názvoch činností v slovenskom jazyku Polievky Prílohy a omáčky Mäso a hydina Ryby a plody mora Cestoviny a pizza Múčniky a torty Zhrnutie rozboru slovenských receptov Zhrnutie všetkých výsledkov Záver Zoznam použitej literatúry

7 1 Úvod Pri výskume tejto bakalárskej práce som sa zamerala hlavne na skupinu sufixov nachádzajúcich sa v užšej oblasti gastronómie, a to kulinárstvo. Vybrala som si tento obor aj napriek tomu, že ani jedna z krajín, ktorej jazyky sú súčasťou skúmania tejto práce, nie sú považované za kolísku gastronómie. V tejto práci sa však nebudem zameriavať na všeobecné pojmy spojené s názvom činností používané v kulinárstve, ale iba na úzku skupinu substantív, ktorá je priamo spojená s gastronómiou. Vybrala som si formu receptov práve preto, keďže je to najbežnejší spôsob ako je možné zachytávať umenie kulinárstva do písomnej podoby. Hlavným cieľom tejto práce je porovnanie využitia derivačných možností, konkrétnejšie pomenovania pre názvy činností v konkrétne vymedzenej oblasti v jazyku slovenskom a fínskom. Na toto porovnanie som si vybrala vyššie zmienené odvetvie gastronómie. Ďalej nakoľko a či vôbec táto skupina sufixov je využívaná v tomto odvetví. Ďalším cieľom je ukázať prítomnosť jednotlivých sufixov danej skupiny na niekoľkých konkrétnych príkladoch. Prvá časť tejto práce je zameraná na vysvetlenie základných termínov, ktoré súvisia s týmto javom, základným rozdielom deverbatív v daných jazykoch a ich rozdeleniu. Ďalej je teoretická časť zameraná už na sufixy skupiny deverbatívnych substantív označujúcej názvy činností vo fínskom jazyku, ich tvorenie, produktivitu a príklady k daným sufixom. Druhá časť tejto práce sa sústreďuje na výskum používania sufixov deverbatívnych substantív označujúcich názvy činností v slovenskom a fínskom jazyku. V úvode praktickej časti je opísaný podrobný postup pri výbere jednotlivých receptov. Ďalej jednotlivé podskupiny pri každom jazyku obsahujú príklady viet, v ktorých sa nachádzajú deverbatíva s daným sufixom, ktoré boli nájdené. Taktiež je tu zmienená aj frekventovanosť jednotlivých nájdených sufixov celkovo, rovnako aj nájdené výrazy s týmito sufixami samostatne. Práca je ukončená zhrnutiami pri jednotlivých jazykoch zvlášť, celkovým zhrnutím a záverom. Pri písaní teoretickej časti tejto práce som vychádzala hlavne z internetovej verzie fínskej gramatiky Iso Suomen Kielioppi (A.Hakulinen a kolektív), kde sa nachádza väčšia časť fínskych sufixov a informácie súvisiace pri odvodzovaní. Ďalšie knihy z ktorých som čerpala v teoretickej časti práce sú Suomen kielioppi (Penttila A.) a Suomen kielen äänneja muoto-oppi (Laaksonen K. a Lieko A.). Pri písaní slovenskej časti gramatiky som 7

8 najviac vychádzala z kníh Slovenská slovotvorba (Furdík J.) a Slovotvorná sústava slovenčiny (Horecký J.). V neposlednom rade mi bola veľmi nápomocná pri prekladaní jednotlivých fínskych výrazov internetová verzia slovníku a knižná verzia slovníku Suomi Tšekki Suomi taskusanakirja (H. Lindroos-Čermáková). 8

9 2 Derivácia Dalo by sa povedať, že vývoj tvorenia slov v jazyku je stanovený vzájomným pôsobením dvoch faktorov, ako sú súčasné potreby spoločnosti a možnosti, ktoré ponúka systém jazyka. V priebehu histórie tento vývoj bol samozrejme buď rýchlejší alebo pomalší. Rýchlejší vývoj súvisí s novými javmi, ktoré sa vytvárajú pri pohybe a napredovaní v spoločnosti. Naopak, pomalší je, ak sa nevyvíja činnosť poznávacia a spoločenská. Takýto vývoj môže nastať napríklad v období vojen, zmien v spoločenskom a politickom dianí alebo pri vzniku Republiky a iné. 1 Spôsoby tvorenia slov v týchto dvoch jazykoch nie sú moc rozdielne. Najviac používané spôsoby sú tak isto, ako v jazyku slovenskom, tak aj vo fínskom skladanie(yhdistys) a odvodzovanie (johto). 2 Odvodzovanie, alebo inak povedané derivácia je vytváranie lexém, ktoré sa môžu vytvoriť napríklad aj pomocou sufixov. Odvodeniny pozostávajú zo slovotvorného základu a jedného alebo viacerých sufixov a vytvárajú sa pomocou už existujúcich slov. Tvoria sa z rôznych slovných druhov: zo substantíva, adjektív, slovies, alebo aj z adverbií. Vznik nových slov, odvodenín, môže byť odôvodnený aj potrebou pomenovania nových vecí alebo nová potreba použitia slova. Na počiatočnom bode obvykle stojí slovotvorný základ, ku ktorému sa derivačný sufix pripojí. 3 Odvodzovanie je rekurzívne, odvodeniny často môžeme tvoriť jednu po druhej napr.: tie tietää tieto tiedostaa (cesta, vedieť, znalosť, byť si vedomý), perä peräkkäin peräkkäinen (zadná časť, za sebou, prebiehajúci za sebou). V slovenskom jazyku sú to slová ako: cesta cestovať cestovateľský, čisto čistiť čistý. Sú to odvodeniny, ktorých vzťah sa vyznačuje koreláciou, pretože prepojenie medzi odvodzujúcou a odvodzovanou časťou má syntaktický charakter. 4 1 FURDÍK Juraj, Slovenská slovotvorba, Vydavateľstvo Náuka, Prešov, 2004, 1.vydanie, s.112, LAAKSONEN Kaino ja LIEKO Anneli, Suomen kielen äänne- ja muoto-oppi, FinnLectura, Helsinki, 1998, s. 99, HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 155 dostupné z: 4 LAAKSONEN Kaino ja LIEKO Anneli, Suomen kielen äänne- ja muoto-oppi, FinnLectura, Helsinki, 1998, s

10 Z hľadiska fínskej lexikológie existujú odvodeniny, ktoré majú rovnakú časť radixu a zvyčajne podobný význam, ale nie je pri nich jasný slovotvorný základ, napr.: väsyä a väsähtää(unaviť sa a vädnúť). 5 Slovenčina rozdeľuje derivačné postupy na jednoduché a kombinované. Jednoduché sa ďalej rozdeľujú podľa toho, či sú syntetické (sufixácia: umývať umýva-nie, prefixácia: trestať po-trestať; transflexia: hr-ať hra) alebo analytické (reflexivizácia: vytratiť vytratiť sa). Kombinované derivačné postupy zahŕňajú vzájomné kombinovanie tých jednoduchých (brada pod-brad-ník, cest-a pri-cest-ie). 6 Vo fínskom jazyku sa tak isto vyskytujú slová derivované rovnakým spôsobom, napríklad: sufixáxia: pieni pien-uus(malý malosť), äiti äiti-ys(matka materstvo), prefixácia: hieno epä-hieno(jemný, skvelý bezohľadný, netaktný), kombinované derivačné postupy: koodi de-kooda-us (kód dekódovanie). Dôležité je tiež spomenúť, že na rozdiel od slovenčiny, kde má prefixácia veľmi bohaté zastúpenie, vo fínskom jazyku je tomu naopak, keďže sa vo fínčine nevyskytujú bežné prefixy, ale sú skôr považované za časti zloženého slova, avšak nefungujú ako samostatné slovo. Medzi takého prefixy patria napr.: epä- (epähygieeninen nehygienický), ei- (eisosialistinen nesocialistický), anti- (antiseptinen antiseptický), de- (depressiivinen depresívny), nyky- (nykyaikainen moderný), yli- (yliopisto univerzita), haja- (hajanainen roztrúsený), etä- (etäpesäke metastáza) a iné ako: liki-, tuiki-, lisä-, tosi-, puoli-, umpi-, irto Sufixácia Veľmi dôležité je tým pádom pre úplnosť dodať presnejší rozbor termínu sufixácia, keďže je to jav, ktorý je podstatný z hľadiska tvorby derivátov a rovnako teda aj pre túto prácu. Sufixácia je tvorenie odvodenín prostredníctvom slovotvorných prípon, inak povedané sufixami. Podľa Furdíka je najproduktívnejším spomedzi ostatných slovotvorných postupov, o čom svedčí aj to, že napríklad v slovenskom jazyku je až 2/3 slov ním 5 LAAKSONEN Kaino ja LIEKO Anneli, Suomen kielen äänne- ja muoto-oppi, FinnLectura, Helsinki, 1998, s FURDÍK Juraj, Slovenská slovotvorba, Vydavateľstvo Náuka, Prešov, 2004, 1.vydanie, s HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 172, dostupné z: 10

11 vytvorených. Najčastejšie, hlavne v slovenskom jazyku, sa nachádza pri tvorení substantív. 8 Sufix je charakteristický tým, že stojí za slovotvorným základom, ktorý určitým spôsobom upravuje. Nemôže sa nachádzať samostatne a takisto nemôže pôsobiť ako slovo. 9 Práve sufixácia je veľmi charakteristická pre oba jazyky. Napríklad v slovenskom jazyku je až 956 derivátov vytvorených sufixáciou, potom v menšom počte má zastúpenie prefixácia s počtom slov 481, transfixácia iba so 198 slovami. 10 Erkki Savolainen uvádza, že fínčina pozná približne stoštyridsať sufixov odvodzujúce nominá, šesťdesiat, ktoré odvodzujú slovesá a dvadsať, ktoré odvodzujú slovesá a približne 20 odvodzujúcich častice. 11 Rovnaký názor zastávajú aj Laaksonen a Lieko v knihe Suomen kielen äänne- ja muoto-oppi. Fínske derivačné sufixy môžu byť buď to jednoduché alebo zlúčené. Keď si vezmeme príklad fínskeho slovesa laihtua(schudnúť), tak sufix tu vznikol na základe od dvoch sufixov ta + -u Základné pojmy Pre deriváciu, prípadne celkovo pre tvorenie slov sú dôležité pojmy, ktoré je dobré vysvetliť, keďže sa budú nachádzať aj na ďalších stránkach mojej práce. Fínsky jazyk pozná rozdelenie troch typov slov: perussana (základové slovo), johdos (derivát) a yhdyssana (zloženina). Pojem perussana, do slovenčiny by sme ho preložili ako základové slovo, majúci plnohodnotný lexikálny význam. Je to slovo, ktoré sa nedá rozdeliť a často ho tvoria dve slabiky, napr.: pala (kus), mesi (med), elää (žiť) atď. Tieto slová vznikli buď preberaním z iných jazykov alebo sú často veľmi staré HORECKÝ Ján, Slovotvorná sústava slovenčiny, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, 1956, s Taktiež Slovotvorná sústava slovenčiny, s FURDÍK Juraj, Slovenská slovotvorba, Vydavateľstvo Náuka, Prešov, 2004, 1.vydanie, s SAVOLAINEN Erkki: Verkko kielioppi, dostupné z: 12 LAAKSONEN Kaino ja LIEKO Anneli, Suomen kielen äänne- ja muoto-oppi, FinnLectura, Helsinki, 1998, s Taktiež: Suomen kielen äänne- ja muoto-oppi, FinnLectura, Helsinki, 1998, s

12 Kantasana (slovotvorný základ) je slovo, od ktorého odvodzujeme, teda ku ktorému pridávame prefixy a sufixy, napr.: sana sanasto(slovo slovná zásoba), hakea haku (hľadať hľadanie), vuorenvarma vuorenvarmasti( úplne istý úplne isto). Niekedy môžu byť slovami, od ktorých sa odvodzuje aj spojenie dvoch slov, napr.: hyvä a käytös hyväkäytöksinen (dobrý a chovanie, jednanie dobre vychovaný) alebo spojenia s postpozíciami: veden a alla vedenalainen (Gen. sg. od slova vesi voda a postpozícia pod podvodný). Na základe slovného druhu základového slova, od ktorého odvodzujeme, ďalej môžeme deliť deriváty na deverbatívne a denominálne. 14 Ako už bolo spomenuté, derivát obsahuje radixový komponent, ktorý sa významovo zhoduje so slovom, od ktorého odvodzujeme. Takýto kmeň slova vo fínskom jazyku nazývame kantavartalo. Zvyčajne je to tá časť slova, ktorá nám ostane po odtrhnutí sufixu, resp. prefixu. Takýto tvar slova sa používa na následné časovanie, deklináciu a odvodzovanie. Z uvedených fínskych príkladov vyššie je to napr.: sana-sto, hak-u, vuorenvarma-sti, hyväkäytöksi-nen, vedenala-inen. Pre porovnanie sa môže uviesť pár príkladov aj v slovenskom jazyku: múr mur-ár(muuri muurari), žena žen-ský(nainen naisellinen), cesta cest-ovať(matka matkustaa). Súhrnný pojem, ktorý vo fínskom jazyku označuje kantasana a kantavartalo je kanta. 15 V neposlednom rade pojem, ktorý je tiež dôležitý pre tvorenie slov, či už vo fínskom alebo slovenskom jazyku je alternácia, vo fínčine nazývaná astevaihtelu, čiže striedanie kmeňových spoluhlások. Je to zámena fonémy v rámci morfémy inou fonémou alebo spojením foném. 16 Pre fínsky jazyk je podstatné mať presne špecifikovaný kmeň slova, keďže je dôležité, či sa jedná o konsonantný alebo vokalický kmeň kvôli deklinácii. Pre ohýbanie slov je dôležité striedanie silného alebo slabého stupňa. Každá pádová koncovka má presne dané, či má byť kmeň v silnom alebo slabom stupni. Obyčajne platí, že pred otvorenou slabikou je umiestnený silný stupeň a pred uzavretou stupeň naopak slabý HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 157, dostupné 15 Taktiež IsoSuomenKielioppi LINDROOS Hilkka A., Finština nejen pro samouky, Nakladateľstvo LEDA, Praha, 2008, 2.vydanie, s Výnimku tvorí pád Illatív, ktorý aj napriek uzatvorenej slabike má silný stupeň, napr.: kaupa kauppaan(obchod do obchodu). 12

13 Ďalšie dôležité pojmy vo fínčine, ktoré by sa mali spomenúť je johdos a johdin. Johdin je sufix, pomocou ktorého tvoríme derivát(johdos). 3 Deverbatíva 3.1 Deverbatívne substantíva vo fínčine Tieto nasledujúce kapitoly sú venované deverbatívam v jednotlivých jazykoch, ich rozdeleniu a základným rozdielom. Ďalej sa budem venovať jednotlivým skupinám fínskych deverbatívnych substantív. Budú obsahovať zoznam sufixov, ktoré konkrétna skupina zahŕňa, spôsob ich využitia, frekvenciu. Pri každom sufixe ďalej budú príklady z odvodených slov. Deverbatívne substantíva sú slovesné odvodeniny, ktoré Hakulinen člení do piatich skupín z hľadiska sémantického významu na: teonnimiä (názvy činností), teontuloksennimiä (názvy výsledkov činností), tekijännimiä (činiteľské názvy), välineennimiä (názvy prostriedkov) a tekopaikan ja -tilaisuudennimiä (názvy spojené s miestom činnosti a príležitosťou). 19 Môžeme sa stretnúť so špecifikáciou deverbatív podľa typu sufixov, z morfologického hľadiska uvádzanou v starších publikáciách. V tejto práci je však použité Hakulinenovej členenie kvôli jeho transparentnosti a jednoznačnej prehľadnosti. Nasledujúca tabuľka č.2 obsahuje príklady skupín a sufixov, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých skupinách. Ako je možné vidieť, sufixy sa v niektorých skupinách opakujú a môžu sa používať v konkrétnych kategóriách častejšie alebo menej často. Môžu vyústiť v podobný alebo úplne odlišný význam výsledného derivátu, ako napr. pri sufixe -ja, keď v tretej skupine dáva konečný derivát význam osobe robiacej danú činnosť: korjaaja (opravár) a vo štvrtej skupine nám ten istý sufix dáva výsledný derivát s významom prostriedku, ktorý slúži k vykonávaniu činnosti: katkaisija (vypínač). Alebo význam podobný, ako je pri sufixe -U, kde je v prvej skupine slovo kulku(priebeh, chod) a slovo patriace do druhej skupiny polku (cesta, chodník) Taktiež Finština nejen pro samouky, s HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 221, dostupné z: 20 Samohlásky napísané veľkým písmenom znamenajú: A = a/ä, O = o/ö, U = u/y 13

14 Podľa údajov z Iso Suomen Kielioppi sa z každého slovesa dá utvoriť tvar -minen, preto je najproduktívnejší. Z jedného kmeňa sa dá vytvoriť aj viac ako jeden derivát. 21 Teonnimiä -minen: juokseminen (behanie) -U:kulku (priechod) -O: muutto (sťahovanie) -Us: kiristys (vydieranie) -nta:paheksunta (nesúhlas) -nti: syönti (stravovanie) -eˣ: kolke (rachot, rinčanie) -UU: hakkuu (výrub) -na: narina (vŕzganie, škrípanie) Tabuľka č.2 22 Teontuloksennim iä -U: polku (cesta, chodník) -O: jauho (múka) -Us: hajaannus (narušenie) -Os: katos (strecha, prístrešok) -nto: keksintö (vynález) -eˣ: paise (absces) -mus: luomus (tvorba) -ma:suunnitelma (plán, program) Tekijännimi ä -ja: korjaaja (opravár) -(U)ri: maalari (maliar) - (i)las:kokela s (ašpirant) Välineennimiä -in: puristin (kompresor) -(U)ri: veturi (lokomotíva) -ja: katkaisija (vypínač) Tekopaikan ja - tilaisuudennim iä -(i)mo: kutomo (tkáčovňa) -jaiset, - iaiset:avajaiset (vernisáž) 3.2 Deverbatívne substantíva v slovenčine Delenie tvorenia substantív sa líši v starších gramatikách a v nových. V Slovenskej gramatike Eduard Pauliny delí tvorenie deverbatívnych substantív do piatich skupín. Nie sú rozdelené do dvoch rôznych skupín, ako napríklad v Slovenskej slovotvorbe, Furdík. Staršie rozdelenie: -činiteľské mená(-teľ, -č, -ák, -ec, -ca, -ár, -iar) 21 HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 227, dostupné z: 22 Tabuľka prevzatá z: HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 221, dostupné z: 14

15 -názvy miesta(-áreň, -ovňa, -ňa, -isko, -ica, -ina, -ník, -nik, ín, -inec, -dlo) -názvy nástrojov(-dlo, -ák, -č, -ačka) -názvy vecí (-ivo, -ica, -ník, -nik, -ina, -ok, -ka, -enka) -názvy deja(-ie, -ot, -ačka, -ba) 23 Juraj Furdík ale vo svojej knihe poníma rozdelenie substantívnych derivátov z iného pohľadu, uvádza tri členenia. Transpozičné kategórie, ktoré majú za úlohu pomenovať nepredmetový obsah ako predmetový. Práve sem začleňuje Furdík primárne jednu skupinu deverbatívnych substantív pod názvom spredmetnenie deja, ďalej modifikačné kategórie majú čisto lexikálny charakter a posledné členenie do mutačných kategórii. Do tejto poslednej kategórie začlenil Furdík ostatné deverbatívne substantíva, ktoré začlenil do šiestich skupín. 1) Transpozičné kategórie: a) spredmetnenie deja, sem patria sufixy ako: -nie, -tie, -Ø, -ka, -ba, -ačka, -ica, - ota, -stvo, -ácia, -ícia,-áž, -ing, áda b) spredmetnenie vlastnosti c) spredmetnenie existencie 2) Modifikačné kategórie 3) Mutačné kategórie: a) deadjektíva b) desubstantíva c) deverbatíva: 24 Činiteľské názvy obsahujú sufixy: -teľ: učiteľ - č: holič - ca: sudca - ník: pracovník ďalej: -ár/-iar, -ec, -ák/-ak, -áč, -oš, -aj, -nica Retrográdny slovník slovenčiny 25 uvádza, že frekvencia slov v Slovenčine ukončených na tieto sufixy je značná: - teľ 467, - č 2660, - ca1142, - ník 882, -ár 810, -ec1525,-ák331, - ak 309, -áč147, -aj 121, -nica PAULINY Eduard a kolektív, Slovenská gramatika, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1968, 5.vydanie, s FURDÍK Juraj, Slovenská slovotvorba, Vydavateľstvo Náuka, Prešov, 2004, 1.vydanie, s MISTRÍK Jozef, Retrográdny slovník slovenčiny, Vydala Univerzita Komenského, Bratislava,

16 Názvy nositeľa deja: - ák: plavák - an: stojan - ačka: visačka Počet slov ukončených na sufixy: - an4708, - ačka428. Názvy prostriedkov činností: - č: počítač - dlo: lietadlo - ák/-ak: vrták ďalej: - (a)čka, -ér, -átor, -né Počet slov ukončených na sufix: - dlo291. Názvy miesta deja: - áreň/-areň/-iareň: čakáreň - ňa: herňa - ovňa: sladovňa ďalej: -isko, -eň, -ka, -ina Počet slov ukončených na sufixy: - ňa487, -isko 381, -eň399, -ka11004, -ina1188. Názvy objektov činnosti: - ka: rozprávka - anka: lízanka - ec: trestanec Počet slov ukončených na sufixy: - anka4752, - ec1525. Názvy výsledkov činnosti: - ok: výťažok - ina: zlomenina ďalej: - ivo, -(en)ka, -ec 26 Počet slov ukončených na sufix: - ivo Na rozdiel od fínčiny, Furdík teda delí deverbatíva spolu do siedmych skupín, v ktorých môžeme rozlišovať tak isto buď osobu, ktorá je vykonávateľom činnosti alebo miesto, kde je činnosť vykonávaná. V skupinách sa môžu nachádzať aj homonymá, ktoré je potrebné zaradiť podľa kontextu, napr.: štartér ako osoba, ktorá štartuje alebo štartér ako prostriedok na 26 FURDÍK Juraj, Slovenská slovotvorba, Vydavateľstvo Náuka, Prešov, 2004, 1.vydanie, s Číselné údaje sú spomenuté iba u najčastejšie sa vyskytujúcich sufixoch v slovníkoch a sú prebraté z knihy: MISTRÍK Jozef, Retrográdny slovník slovenčiny, Vydala Univerzita Komenského, Bratislava, 1976, s

17 štartovanie. 28 Jednotlivé skupiny majú počet sufixov pomerne rozsiahlejší ako vo fínskom jazyku. Slovenský jazyk obsahuje viacero sufixov, ktoré sú síce formálne rovnaké, ale pri napojení na slovotvorný základ sa významovo líšia, napr. počíta - č / holi č, kde jeden názov je prostriedok, vďaka ktorému môžeme vykonávať konkrétnu činnosť a druhé predstavuje osobu, ktorá vykonáva určitú činnosť. 4 Názvy činností (Teonnimiä) V následných kapitolách sa budem zaoberať prvou skupinou deverbatívnych substantív a jej ekvivalentmi v slovenskom jazyku. Tak, ako už bolo spomenuté, ide o deriváty, ktorých slovotvorným základom je sloveso. Tieto deriváty v podstate označujú slová vo význame robenia, diania sa a jestvovania. Na druhej strane ostatné skupiny deverbatívnych substantív nemajú takýto význam a môžu znamenať istú bytosť, miesto alebo predmet, napr.: syöjä (jedák), jalostamo (rafinéria), kirjoitin (tlačiareň) Sufix -minen Tvar -minen sa používa v dvoch podobách. Prvá je ako 4.inifinitív a druhá ako derivačný sufix. Štvrtý infinitív používa iba dva pády a tými sú nominatív a partitív. Ako derivačný sufix sa nepoužíva iba v dvoch pádoch, ale vo všetkých. Pri tvorbe tohto tvaru sa sufix pripája k silnému vokalickému kmeňu. Aj keď sa tieto dve použitia podobajú, ich rozdiel je syntaktický. 30 Ako sufix je úplne produktívny a dá sa pripojiť ku všetkým slovesám, v slovenčine odpovedá sufixom nie/-tie. Ako už bolo spomenuté, neskloňuje sa iba v dvoch pádoch, ale vo všetkých, napr.: - v genitíve: Eikö yleensä korvatulehdus estä uimisen? Nezabraňuje obvykle ušný zápal pre tým, aby sa plávalo? 28 FURDÍK Juraj, Slovenská slovotvorba, Vydavateľstvo Náuka, Prešov, 2004, 1.vydanie, s HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 223, dostupné z: 30 LAAKSONEN Kaino ja LIEKO Anneli, Suomenkielenäänne- ja muoto-oppi, FinnLectura, Helsinki, 1998, s

18 - v ilatíve: Tarvitsemme vettä jokapäiväisiin askareihin, esimerkiksi juomiseen, ruuanlaittoon, siivoamiseen jne. Potrebujeme vodu ku každodennej práci, napr. na pitie, varenie, upratovanie a iné. 31 Pre porovnanie tohto derivačného sufixu so štvrtým infinitívom je potrebné zmieniť jeho použitie v nesesívnych konštrukciách, ktoré vyjadrujú nutnosť, potrebu. Podmet tejto vety je vyjadrený prostredníctvom genitívu. Táto konštrukcia obsahuje vždy sloveso olla (byť) v 3.osobe prézentu buď to v kladnej forme alebo v zápore, ďalej 4.infinitív v závislosti od toho, či sa jedná o kladnú alebo zápornú vetu a od predmetu, čo môžeme vidieť na nasledujúcom príklade, kde je použitý 4.infinitív v partitíve v zápornej vete. Sinne ei ole menemistä. Nemusí sa tam ísť Sufix -U Produktívny deverbatívny sufix -U sa napojuje na viacslabičný slovotvorný základ zakončený na -le a -Aise, pri ktorom je vo fínskom jazyku najviac používaný. Tak isto ako aj sufix -minen aj tento sufix sa pripája k silnému vokalickému kmeňu, z ktorého sa odstráni posledný vokál. 33 Čo sa týka počtov, tak z týchto derivátov sa dá utvoriť až približne šesťstopäťdesiat lexikalizovaných slov. 34 Príklady derivátov od kantasana na - -le: ajelu(jazda), erittely(rozbor, analýza), hyppely(odskok), ihailu(obdiv), jaarittelu(táranie) - -Aile: aikaisu(otvorenie), ehkäisy(prevencia, ochrana), laukaisu(streľba), puraisu(pohryznutie) Príklady prevzaté z: HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 227, dostupné z: 32 KARLSSON Fred, Finnish: Anessentialgrammar, preklad Chesterman, Routledge, 1999, London, s. 193, dostupné z: 33 PENTTILÄ, Aarni: Suomen kielioppi, Porvoo : Werner Söderström Osakeyhtiö, 1963,, 2.vydanie, s HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 228, dostupné z: 18

19 Sufix -U sa dá pripojiť aj k menej slabičnému slovotvornému základu, ale v týchto prípadoch už nie je produktívny. Ide o dvojslabičný slovotvorný základ zakončený na -e-, -A-, -AA- a -i-. Viac menej sú to ale slovotvorné základy, z ktorých sa častejšie derivuje pri iných sufixov v tejto skupine, ako napríklad pri sufixe -O, -Us, -minen. Z týchto derivátov môžeme poznať menej lexikalizovaných slov ako tomu bolo pri prvých dvoch typoch slov, je ich približne šesťdesiat až sedemdesiat. 36 Príklady derivátov od slovotvorného základu (kantasana) na -e: haku(hľadanie), imu(sanie), isku(úder, náraz), itku(plač) -A: kasvu(rast), laulu(pieseň), maksu(poplatok, platba), nauru(smiech) -AA: haukku(štekanie), hyppy(skok), hörppy(dúšok), pauhu(hrmenie) Dvojslabičné deriváty na -U vyjadrujú udalosť, resp. príhodu ako obmedzenejší celok než -minen sufixy: alku~alkaminen(začiatok ~ začínanie) Sufix -O Tento produktívny sufix sa vo fínskom jazyku tvorí najčastejšie od dvojslabičného slovotvorného základu zakončeného na -A. Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: predĺženie) -A: ajo(holenie, jazda), anto(dávanie), heitto(hod, vrh), jatko(pokračovanie, Pomerne zriedkavejšie od slovotvorného základu zakončeného na -e- alebo -AA-. Tak isto ako predošlé sufixy, aj tento sa pripája k silnému vokalickému kmeňu. Od tohto typu slov existuje zhruba stopäťdesiat slovníkových lexémov. Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: -e-: luulo (domienka), meno (chod, výdaj), olo(stav, kondícia), teko(čin) 35 Príklady prevzaté taktiež z IsoSuomenKielioppi Spolu s príkladmi prevzaté z: HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 229, dostupné z: 37 Spolu s príkladmi taktiež z IsoSuomenKielioppi

20 - AA: lepo (kľud, odpočinok) Sufix -Us Tento typ sufixu je produktívny a odvodzuje sa od slovies zakončených na -CtA 39 - a - AA. Sufixy sa pripájajú k silnému aj k slabému stupňu v závislosti od toho, od akého slovotvorného základu (kantasana) sa odvodzuje. Ak sa sufix derivuje od kmeňa zakončeného na -CtA-, tak použijeme vokalický kmeň v slabom stupni, ale ak je slovotvorný základ zakončený na -AA-, tak použijeme vokalický kmeň v silnom stupni. Spôsob napojenia je buď tak, že krátky vokál sa odstráni, alebo sa dlhý vokál skráti. 40 Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: - -CtA: oksetus (zvracanie), opetus (učenie, ponaučenie), peruutus (zrušenie), kiristys (vydieranie), asennus (inštalácia), kavallus (podvod, spreneverenie) - -AA: kaipaus (túžba), kuorsaus (chrápanie), loukkaus (urážka), suojaus (ochrana), ohjaus (kontrola, vedenie, riadenie) 41 Menej častý spôsob odvodzovania je od trojslabičných kmeňov zakončených na -CtU-, -le-, -itse- a Aise-. Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: - -CtU: ihastus (poblúznenie), innostus (poblúznenie), ällistys (ohromenie), innoitus (inšpirácia), sekaannus (zmätok, nedorozumenie) - -le: epäilys (podozrenie), palvelus (láskavosť, služba), viettelys (pokušenie) - -itse: lääkitys (liečenie), merkitys (význam, zmysel), punnitus (váženie) - -Aise: ilmaus (výraz), laukaus (výstrel), nielaus (hlt, log) HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 230, dostupné z: 39 Označenie C tu predstavuje konsonant. 40 HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 232, dostupné z: 41 Príklady prevzaté z HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 232 a Príklady prevzaté z HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 232 a

21 Pokiaľ ide o množstvo, tak ide asi o druhú najpočetnejšiu skupinu derivátov, hneď po skupine sufixu -minen, ktorú tvorí približne dvetisíc lexikalizovaných slov. 43 Tieto odvodeniny označujú okrem názvov činností aj duševný stav alebo vlastnosti. Odvodeniny od slovotvorného základu zakončeného na -le majú skôr archaický význam Sufix -nta Tento sufix je produktívny a existuje veľa slov, od ktorých sa deverbatíva odvodzujú. Najčastejšie sa odvodzuje od dvojslabičného slovotvorného základu zakončeného na -i a -O a trojslabičného kmeňa zakončeného na -ksu. Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: - -i: juhlinta (oslava), kosinta (žiadosť o ruku, návrh), etsintä (hľadanie, výprava) - -O: hieronta (masáž), lahjonta (úplatkárstvo), palvonta (uctievanie), ulvonta (vytie, zavytie), leivonta (pečenie) - -ksu: hyväksyntä (schválenie, prijatie, uznanie), vieroksunta (odpor, averzia), väheksyntä (podceňovanie, znevažovanie). 45 Ďalej rad dvojslabičného slovotvorného základu od ktorého sa dá derivovať dopĺňajú kmene zakončené na -A, -e, -U. 46 Na základe supistumaverbit 47 je derivovanie vzácne. Taktiež sa odvodzuje aj od kmeňov ukončených na -itse, ale veľmi zriedkavo. 48 Od kmeňov, ktoré sú viac ako trojslabičné a ukončené na -i sa odvodzuje iba občas. Sufix sa pripája k slabému vokalickému kmeni. Koncový vokál ostáva, okrem kmeňov ukončených na -AA, kde sa vokál skracuje a kmeňov zakončených na -itse, kde sa koncové -tse odstráni. 43 HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 232, dostupné z: 44 HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 234, dostupné z: 45 HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 237, dostupné z: 46 KOIVISTO Vesa: Suomen sanojen rakenne, Suomalaisen kirjallisuuden seura, Helsinki, 2013, s Slovotvorný základ ukončený na -AA. 48 PENTTILÄ, Aarni: Suomen kielioppi, Werner Söderström Osakeyhtiö, Porvoo, 1963, 2.vydanie,, s

22 Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: - -AA: tajunta (vedomie, uvedomenie), tarjonta (ponuka, zásoba) - -itse: hallinta (dominancia, riadenie), merkintä (označovanie, poznamenanie, poznámka), valinta (výber, voľba). 49 Dvojslabičné -nta deriváty okrem významu názvov činností vyjadrujú aj obmedzený celok v zmysle ako: kysyntä (dopyt), liikunta (cvičenie, telocvik), toiminta (fungovanie, činnosť, aktivita, akcia) Sufix nti Produktívny sufix, ktorý sa obvykle derivuje iba od jednoslabičného slovotvorného základu alebo trojslabičného slovotvorného základu ukončeného na -Oi. 51 Tieto slovesá patria do skupiny časujúcej sa podľa typu slov saada, kde sa pri skloňovaní odstráni koncové -da. Slová, ktoré obsahujú sufix -nti môžu byť aj cudzieho pôvodu, ako je možné vidieť v príkladoch uvedených nižšie. Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: - jednoslabičné: juonti (pitie), syönti (jedenie), uinti (plávanie), vienti (vývoz, export), vointi (zdravie, kondícia) - -Oi: kvalifiointi (kvalifikácia), valikointi (výber, voľba), visionti (vízia), terapointi (terapia) Sufix -eˣ Produktívny deverbatívny sufix -eˣ sa odvodzuje najmä od tri a viac slabičného slovotvorného základu ukončeného -Cta. 53, ďalej od dvojslabičného slovotvorného základu 49 Taktiež Suomen kielioppi, s HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 237, dostupné z: 51 PENTTILÄ, Aarni: Suomen kielioppi, Werner Söderström Osakeyhtiö, Porvoo, 1963,, 2.vydanie, s Spolu s príkladmi prevzaté z HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 236, dostupné z: 53 Podľa Hakulinenovej -CtA môže predstavovať slovotvorný základ so zakončením na tta-, sta-, nta-, lta-, rta- alebo AhtA. 22

23 ukončeného na -A a menej časté derivovanie je od slovotvorného základu zakončeného na -i, -O, -U. Sufix -eˣ sa vyskytuje okrem tejto skupiny aj v skupine derivátov označujúcich výsledok činností. Lexikalizovaných slov obsahujúcich tento sufix môžeme nájsť zhruba štyristo. 54 Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: - -CtA: aloite (iniciatíva), äänite (nahrávka) - -iné: ele (znamenie, gesto), haaste (predvolanie, výzva) Sufix -UU -UU je deverbatívny sufix, ktorý sa odvodzuje od slovotvorného základu ukončeného na -AA, teda supistumaverbit. Penttilä uvádza, že tento sufix je produktívny. 56 Sufix -UU tvorí iba niekoľko pár desiatok slovníkových lexémov. Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: - -AA: haskuu (plýtvanie), kaipuu (túženie, túžba), keruu (zber, zbieranie), korjuu (žatie), riiuu (dvorenie, pytačky) Tento sufix pochádza z východných nárečí, kde je aj hojnejšie využívaný ako v bežnej reči. 57 Charakteristické práve pre deriváty obsahujúce tento sufix je jej využitie v ľudovej slovesnosti a javmi spojené s folklórom a nie so štandardným jazykom, ako je napr.: hakkuu (ťažba dreva, rezanie, rúbanie), kerjuu (žobranie) atď HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 241, dostupné z: 55 Príklady prevzaté taktiež z IsoSuomenKielioppi PENTTILÄ, Aarni: Suomen kielioppi, Werner Söderström Osakeyhtiö, Porvoo, vydanie, s HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 235, dostupné z: 58 KOIVISTO Vesa: Suomen sanojen rakenne, Suomalaisen kirjallisuuden seura, Helsinki, 2013, s

24 4.9 Sufix -na Produktívny sufix zakončený na -na, derivujúci sa hlavne zo slovotvorného základu ukončeného na -ise. Tieto slová majú obvykle deskriptívny význam. 59 Taktiež sa odvodzuje aj od dvojslabičného slovotvorného základu ukončeného na -i a -U, ale odvodzovanie od týchto slovies je zriedkavejšie. 60 V dnešnej dobe slovníkových lexémov, ktoré obsahujú sufix -na nie je veľa. Tieto deriváty majú približne stopäťdesiat lexikalizovaných slov, ale iba zhruba sto z nich je odvodených od slovotvorného základu ukončeného na -ise. Od slovotvorného základu ukončeného na -ise sa derivuje tak, že koncové -se sa odstráni a pridá sa sufix -na. 61 Príklady slovotvorného základu (kantasana) na: - -ise: jyrinä (hrmenie, dunenie, rachot), lirinä (zurčanie potôčika), solina (mumlanie, bublanie), tärinä (trasenie, chvenie) 62 5 Výskum Pri výskume tejto bakalárskej práce som sa zamerala na skupinu sufixov nachádzajúcich sa v užšej oblasti gastronómie, a to kulinárstvo. V tejto práci sa však nebudem zameriavať na všeobecné pojmy spojené s názvom činností používané v kulinárstve, ale iba na úzku skupinu substantív, ktorá je priamo spojená s gastronómiou. Pri svojom výskume som vychádzala z receptov nachádzajúcich sa výlučne na internete. Aby som docielila čo najväčšiu rôznorodosť receptov, snažila som sa vychádzať z rôznych internetových stránok. Pri slovenskom jazyku ide o skupinu 28 rozličných stránok a pri fínskom jazyku je to skupina 26 stránok. Z každého jazyka som následne vybrala vzorku tristo receptov. Aby som rozdelila recepty a činnosti vznikajúce pri ich príprave do čo najrôznejšej skupiny, tak som ich 59 Taktiež: Suomen kielioppi, s HAKULINEN A. a kolektív, IsoSuomenKielioppi 240, dostupné z: 61 Taktiež IsoSuomenKielioppi Príklady prevzaté z: PENTTILÄ, Aarni: Suomen kielioppi, Werner Söderström Osakeyhtiö, Porvoo, vydanie, s

25 rozdelila do šiestich podskupín podľa toho, k akému druhu jedla sa recept vzťahoval. Jednotlivé skupiny sa venujú následne receptom k polievkam, omáčkam a prílohám, rôznym druhom mäsa a hydiny, rybám a plodom mora, cestovinám a pizze a v poslednej rade múčnikom a tortám. Recepty som sa snažila vyberať tak, aby sa neopakovali, aby mali zastúpenie všetky technologické postupy potrebné na prípravu jedál a všetky druhy hlavných potravín, ktoré by mala daná skupina obsahovať. Počet receptov v jednotlivých jazykoch je prirodzene rovnaký. Vo všetkých receptoch sa budem zameriavať nie len na frekventovanosť používania jednotlivých sufixov, ale aj na to, koľko derivátov jednotlivo je možné nájsť v receptoch. Treba poukázať aj na jednu z odlišností medzi fínčinou a slovenčinou a tým je schopnosť vytvárať zloženiny, ktorá nie je v slovenskom jazyku až tak častá. Pri hľadaní výsledných derivátov som teda zohľadňovala aj deriváty, ktoré sú súčasťou zlúčenín a súvisia s mojim výskumom. 5.1 Sufixy deverbatívnych substantív v názvoch činností vo fínskom jazyku Nasledujúce podkapitoly sa budú venovať výskumu skupiny sufixov označujúcej názvy činností. V každej skúmanej skupine receptov bude popísaná frekventovanosť sufixov, ďalej aký je počet jednotlivých derivátov v danej podskupine. Pre tento výskum som použila Hakulinenovej členenie z ISK, kvôli transparentnosti a jasnej prehľadnosti Polievky Všetky deverbatíva som vyhľadávala v konkrétnom páde a čísle substantíva, aby bol nájdený čo najväčší počet výsledkov, ale ako je možné vidieť na vetách s príkladmi. V receptoch k polievkam bol nájdený najmenší počet sufixov skúmaných vo všetkých druhoch receptoch. Príklady sufixov vo vetách: 1.Sufix -minen: 25

26 Kaada päälle kalaliemi ja kun kiehuminen alkaa... (Prilejte rybacím vývarom a keď sa začne variť...) Sufix -Us: Tarkista kunkin pakkauksen ohjeistus ennen ruoanvalmistusta. (Pred prípravou jedla skontrolujte návod na každom obale.) Sufix -U: Anna maustua kylmässä 1-2 t ennen tarjoilua. (Nechajte odstáť v chlade 1 2 hodiny pred podávaním.) 65 Celkový počet podľa frekventovanosti používania deverbatívnych substantív, ktoré obsahujú nájdené sufixy súvisiace s názvom činností v kulinárstve a boli nájdené v tomto druhu receptov je najmenší zo všetkých skúmaných receptov vo fínskom jazyku. Výsledný počet je iba 34 výskytov daných derivačných sufixov. Najfrekventovanejšie boli slová obsahujúce sufix -Us, kde bolo nájdených 23 výskytov sufixu. Rozdiel medzi zvyšnými dvoma nájdenými sufixami je iba v jednom výskyte sufixu. Najmenej nájdených výrazov bolo pri sufixe -U, kde sa našlo iba päť výskytov sufixu. Tým pádom pri sufixe -minen ich bolo šesť. Pri pohľade na výsledné slová zvlášť by nám vyšlo, že najviac rôznorodých derivátov bolo tých, ktoré obsahovali sufix -Us, ktorých bolo päť. Tesne za ním nasledovali deriváty so sufixom -minen, ktorých bolo iba štyri. Sufix -U bol nájdený iba pri dvoch slovách. Slová, ktoré boli nájdené pri sufixe -minen sú: paistaminen (pečenie), kiehuminen (var, varenie), keittäminen (var) a nakoniec soseuttaminen (drvenie, pomiaganie). Skupinu derivátov obsahujúcu sufix -Us tvoria výrazy ako valmistus (produkcia, príprava, výroba) a kypsennys (dozretie, dovarenie). Skupinu derivátov obsahujúcu sufix -U tiež tvoria iba dve slová, ktoré sú viimeistely (dokončovanie poslednej úpravy, finišovanie) a tarjoilu (podávanie). Dôležitou súčasťou pre tento výskum sú taktiež aj zloženiny, ktoré obsahujú deriváty týkajúce sa tohto výskumu, keďže časť z nich je derivát označujúci názov činnosti v kulinárstve. V tomto druhu receptov boli nájdené zloženiny súvisiace iba so slovom valmistus: valmistusaine (ingrediencia), valmistusohje (postup prípravy), ruoanvalmistus (príprava jedla). 63 Príklad bol prevzatý z: 64 Príklad bol prevzatý z: 65 Príklad bol prevzatý z: 26

27 5.1.2 Prílohy a omáčky Jedná sa o skupinu receptov, ktorá nie je veľmi rozsiahla, čo je možné vidieť na celkovom počte nájdených derivátov, ktorý rovnako ani v tomto prípade nie je veľký. Nasledujúce vety ukazujú prítomnosť jednotlivých sufixov. Príklady sufixov vo vetách: 1.Sufix -minen: Myös muskottipähkinä sopii bécahamelin maustamiseen. (Taktiež muškátový orech je vhordný ja dochutenie bešamelovej omáčky.) 2.Sufix -O: Kuullota sipuleita ja porkkanoita hetki paistokasarissa. (Cibule a mrkvy osmažte chvíľu na panvici na pečenie.) 66 3.Sufix -U: Lisää puolet tillistä juuri ennen tarjoilua. (Pred podávaním pridajte polovicu kôpru.) Sufix -Us: Punainen pestokastike on herkullinen kastike, jonka valmistukseen voit käyttää paahdettua paprikaa (Červená pestová omáčka je vynikajúca omáčka, kde pri príprave môžete použiť opečenú papriku.) 68 Celkový počet podľa frekventovanosti používania deverbatívnych substantív, ktoré obsahujú nájdené sufixy súvisiace s názvom činností v kulinárstve a boli nájdené v tomto druhu receptov je 37. Najfrekventovanejšie používané boli opäť deriváty obsahujúce sufix -Us, ktorých bolo 21, o viac ako polovicu menej bolo nájdených výskytov sufixu -U, spolu celkom deväť. Rovnaké množstvo nájdených výskytov bolo pri sufixoch -O a -minen, kde boli nájdené iba tri slová. A sufix -nta reprezentuje iba jedno slovo. Pokiaľ by sme sa však zamerali na každé nájdené slovo jednotlivo, bez frekventovanosti opakovania, zistili by sme, že sufixy -minen, -Us a -U tvoria rovnako iba tri slová. Pri sufixe -O slová iba dve. 66 Príklad prevzatý z: 67 Príklad prevzatý z: 68 Príklad prevzatý z: 27

28 Nové, doposiaľ nenájdené slová sú pri sufixe -minen maustaminen (okorenenie) a kuullottaminen (opečenie do zlatista). Pri sufixe -Us neboli nájdené žiadne nové slová. Pri sufixe -U bolo nájdené jedno nové slovo, ktorým je výraz voitelu (namazanie, vymastenie). Už v predošlej skupine receptov zmienené zloženiny dopĺňajú nové výrazy súvisiace so slovom valmistus: valmistusaika (čas prípravy), ďalej súvisiace so slovom tarjoilu: tarjoiluastiat (servis sa podávanie) a tarjoiluvati (misa, nádoba na podávanie). Novou zloženinou obsahujúcou derivát so sufixom -nta a súvisí so slovom leivonta: kotileivonta (domáce pečenie), ďalej bolo nájdené slovo súvisiace s derivátom paisto: paistoliemi (vývar na pečenie, podlievanie) a paistokasari (panvica na pečenie) Mäso a hydina Všetky deverbatíva som vyhľadávala v konkrétnom páde a čísle substantíva, aby bol nájdený čo najväčší počet výsledkov. V nasledujúcich vetách s príkladmi je možné vidieť, že oproti slovenským sufixom skúmaných v o tejto práci, fínska časť skúmaných receptov nám umožnila vidieť o niečo väčšie množstvo výsledných sufixov. Príklady sufixov vo vetách: 1. Sufix -minen: Ota possu huoneenlämpöön pari tuntia ennen paistamista. (Pár hodín pred pečením nechajte bravčové v izbovej teplote.) Sufix -U: Ripottele päälle persiljaa juuri ennen tarjoilua. (Tesne pred podávaním posypte petržlénovou vňaťou.) Sufix -O: Kuumenna voi pannulla kuumaksi ja paista pihvit paisto-ohjeen mukaan. (Rozohrejte maslo na panvici a pečte steaky podľa inštrukcií.) Sufix -Us: Ota naudanpaistiliha huoneenlämpöön noin tuntia ennen valmistusta. (Dajte mäso z hovädzieho steaku do izbovej teploty približne hodinu pred prípravou.) Príklad bol prevzatý z: 70 Príklad bol prevzatý z: 71 Príklad bol prevzatý z: 28

29 Celkový počet podľa frekventovanosti používania deverbatívnych substantív, ktoré obsahujú nájdené sufixy súvisiace s názvom činností a boli nájdené v receptoch k mäsu a hydine je podstatne menší ako v skúmanej časti k ekvivalentom v slovenčine. Je to spolu iba 52 výsledných derivátov. Najfrekventovanejšie zo všetkých vyskytovaných derivátoch v receptoch k mäsám a hydine sú deriváty so sufixom -Us, ktorých je všetkých spolu nájdených presne 22 výskytov. Druhý najfrekventovanejšie používaný sufix pri derivátoch súvisiacich s názvom činností v kulinárstve je sufix -minen, kde bolo nájdených presne 14 výskytov. S výsledkom o dve slová menej frekventovaným sa stal v tomto druhu receptov vo fínskom jazyku sufix -O a samozrejme pri poslednom nájdenom sufixu -U boli nájdené štyri výskyty sufixu. Keby sme sa zamerali na jednotlivé slová zvlášť bez opakovania, zistili by sme, že pri sufixe -minen bolo nájdených celkom sedem rôznych slov v tomto druhu receptov, ďalej šesť rôznych derivátov pri sufixe -Us, štyri rôzne slová k sufixu -O, ktoré však súviseli iba s derivátom paisto (pečenie) a zloženinami súvisiacimi s týmto slovom. K sufixu -U bolo nájdené iba jedno jediné slovo, ktoré už bolo obsiahnuté v každom z predchádzajúcich druhoch receptov. Nové, doposiaľ nenájdené slová nájdené pri sufixe -minen sú: hauduttaminen (mierny var), poistaminen (odstránenie), ruskistuminen (zhnednutie), grillaaminen (grilovanie), kypsentäminen (zrenie, varenie), marinoituminen (marinovanie). Pri druhej skupine, bolo nájdené slovo grillaus (grilovanie). Zloženiny, ktoré sú pre tento výskum dôležité a obsahujú deverbatívne deriváty so sufixami označujúcimi názvy činností v kulinárstve, ktoré sú napríklad substantívne zlúčeniny spojené so slovom paisto: paistolämpömittari (teplomer na pečenie) a paistoaika (čas pečenia). Rovnako tu bola nájdená aj zloženina spojené so slovom grillaus: grillausvarras (ihlice na grilovanie) Ryby a plody mora Recepty súvisiace s touto skupinou som sa snažila vyberať tak, aby obsahovali čo najrôznorodejšie technologické postupy a ingrediencie, a aby sa neopakovali. 72 Príklady bol prevzatý z: 29

30 V nasledujúcich príkladoch je možné vidieť o jeden nájdený sufix viac ako v predošlej skupine a tým je sufix -nti. Príklady sufixov vo vetách: 1. Sufix -minen: valkopippuriarypsiöljyä ja voita paistamiseen (repkový olej s bielym korením a maslo na vyprážanie.) Sufix -U: Säilytä jääkaapissa ennen tarjoilua.(pred podávaním uložte do chladničky.) Sufix -nti: Mausta parsat suolalla ja marinointimausteella. (Ochuťte špargľu soľou a marinovacím korením.) Sufix -Us: Nyyttien valmistuksessa voi käyttää mielikuvitusta, vähän kaikkea hyvää ja lopputulos on varmasti loistava. (Pri príprave závitkov môže byť použitá predstavivosť, trochu všetkého dobrého a konečný výsledok bude určite skvelý.) 76 Celkový počet deverbatívnych substantív podľa frekventovanosti používania, ktoré obsahujú nájdené sufixy súvisiace s názvom činností a boli nájdené v receptoch k rybám a plodom mora je iba 47. Najfrekventovanejšie je opäť použitie sufixu -Us, kde bolo nájdených celkom 28 výskytov, na druhom mieste sa s o viac ako polovicu menším počtom nachádza využitie sufixu -minen, kde sa našlo presne 11 výskytov sufixu súvisiacich s kulinárstvom. Taktiež bol nájdený aj sufix -U pri šiestich výskytoch a sufixy -O a -nti majú každé iba po jednom výskyte sufixov. Pokiaľ by sme sa však zamerali na každé nájdené slovo jednotlivo, bez frekventovanosti opakovania, zistili by sme, že oproti predošlej podskupine je počet celkovo nájdených jednotlivých derivátov najväčší pri sufixe -Us a nie pri sufixe -minen. Aj keď rozdiel medzi nimi tvorí iba jedno slovo. Počet derivátov pri sufixe -Us je osem. Pri sufixe -U boli nájdené iba štyri slová. Pri hľadaní výsledných derivátov som 73 Príklad je prevzaté z: 74 Príklad je prevzaté z: 75 Príklad prevzatý z: 76 Príklad prevzatý z: 30

31 zohľadňovala aj deriváty, ktoré sú súčasťou zlúčením a súvisia s mojim výskumom. Bohužiaľ, ani v tejto podskupine receptov sa nepotvrdil výskyt deverbatív so sufixami -nta, -UU, -na, -eˣ. Pri sčítavaní deverbatívnych derivátov ku každému sufixu zvlášť som nájdené jednoslovné deriváty a zlúčeniny obsahujúce ten istý derivát nepočítala ako jedno výsledné slovo. Skupinu už doteraz nájdených deverbatívnych substantív pri sufixe -minen nám dopĺňajú slová podstatné pri technologickom postupe prípravy jedál z rýb a plodov mora ako: fileoiminen (filetovanie), ktoré by sme asi ťažko našli v iných receptoch ako v týchto, vatkaaminen (šľahanie), kokeileminen (experimentovanie) a rullaaminen (rolovanie, zvinutie). K sufixu -O nepribudli žiadne nové jednoslovné deriváty a ďalším derivátom obsahujúci sufix -Us je savustus (údenie). Taktiež musíme vziať do úvahy už vyššie zmienené zlúčeniny, kde k doposiaľ už nájdeným substantívnym zloženinám pribudnú ďalšie súvisiace so slovom muodostus: savumuodostus (tvorenie dymu). Zlúčeniny tejto podskupiny receptov nám dopĺňajú deriváty obsahujúci sufix -O paistopinta (doska na pečenie) Cestoviny a pizza V tomto druhu receptov je možné vidieť, že bol nájdený sufix -nta, ktorý sa doteraz nevyskytoval. Príklady sufixov vo vetách: 1.Sufix -minen: Cannelonien täyttäminen ja paistaminen. (Plnenie a pečenie canellon.) 2. Sufix -Us: Tomaattimurska pannulle ja muutaman minuutin kiehutus, niin että kastike alkaa kiinteytymään. (Drvené rajčiny na panvicu a niekoľko minúť povariť, tak že omáčka začne tuhnúť.) 77 3.Sufix -U: Ripottele pinnalle hienonnettua basilikaa ennen tarjoilua. (Pred podávaním posypte posekanou bazalkou.) Príklady prevzaté z: 78 Príklad prevzatý z: 31

32 Celkový počet deverbatívnych substantív podľa frekventovanosti používania, ktoré obsahujú nájdené sufixy súvisiace s názvom činností a boli nájdené v receptoch k cestovinám a pizzi je 53. Najčastejšie sa vyskytovali deverbatíva so sufixom -Us, ktorých bolo spolu 35, ďalej derivátov so sufixom -minen bolo nájdených iba 10 výskytov. Najmenej frekventovanú skupinu sufixov tvoria tri výskyty. Zhodne po troch výsledných derivátoch majú sufixy -U a nta. Iba o jeden nájdený výraz sa našiel pri derivátoch so sufixom -O. Keby sme sa však zamerali na každé jedno slovo vyskytujúce sa v receptoch zvlášť, bez opakovania sa, tak by sme zistili, že pri sufixe -minen sa nachádza osem rôznorodých derivátov, pri sufixe -Us je iba šesť derivátov a pri najmenej početných skupinách je s rovnakým počtom nájdených slov dva, sufix -O a -nta. Iba jedno slovo sa v tomto druhu receptov našlo pri sufixe -U. Slová, ktoré boli obsiahnuté v technologickom postupe pri príprave cestovín a pizze a obsahovali sufix -minen sú: täyttäminen (plnenie), kuoriminen (šúpanie), valmistaminen (dokončovanie), kohoaminen (stúpanie, kysnutie), kaulitseminen (vaľkanie), kypsyminen (zrenie). Deriváty obsahujúce sufix -Us dotvára iba slovo kiehutus (varenie). Nový derivát k sufixu -nta je leivonta (pečenie). Rovnako ako v predchádzajúcich receptoch aj tu boli nájdené zloženiny, ktoré obsahovali deriváty dôležité pre tento výskum. Môžem spomenúť zloženinu súvisiacu so slovom valmistus: valmistusmetoodi (metóda vyrábania) Múčniky a torty Aj keď sa v tomto druhu receptov nevyskytoval žiadny derivát obsahujúci sufix -O, aj tak tu bol nájdený sufix, ktorý sa doposiaľ vyskytoval v predchádzajúcich druhoch receptov iba raz. Je do to istej miery zapríčinené aj tým, že nájdený derivát by sa ťažko uplatnil pri technologickom postupe prípravy iných jedál ako v tých, ktoré sú späté s prípravou cesta. Príklady sufixov vo vetách: 1.Sufix -minen: Irrota paistamisessa käytetty leivinpaperi pohjasta. (Odstráňte z dolnej časti papier na pečenie použitý počas pečenia.) 2. Sufix -U: 32