Substantiivien taivutus

Samankaltaiset tiedostot
Esipuhe. Espoossa tammikuussa Tekijä. Esipuhe 3

K Ä Y T T Ö S U U N N I T E L M A Y H D Y S K U N T A L A U T A K U N T A

VOKAALIHARMONIA. Takavokaalit (back v.) - Use endings with ä, ö... -ko? / -ta / -a... Etuvokaalit (frontal v.) -kö? / -tä / -ä...

SUBSTANTIIVI. Jussi Halla-aho Muinaiskirkkoslaavin käsikirja - substantiivi - LUKU III

Adjektiivit. Yleistä ja taivutus. Adjektiivi + substantiivi. Vertailumuodot

t P1 `UT. Kaupparek. nro Y-tunnus Hämeenlinnan. hallinto- oikeudelle. Muutoksenhakijat. 1( UiH S<

SUOMEN LYHYT KIELIOPPI (luonnos)

Suomen kielioppi: Harjoitukset - Harjoituslista. Aakkoset ja äänteet

Luku 7. Verbitön lause ja statiivi Verbitön lause

S U M E R I N SIJAMUODOT

Kreikan muistivihko. Eli mitä 1. periodin muoto-opista on osattava ehdottomasti ulkoa Risto Uro/syksy 2008

Persoonataivutus ja yksinkertaiset lauseet. Akkadi I Syksy 2018 Aleksi Sahala Helsingin yliopisto

Kielioppi Harjoituskirja - englanti 3 - harjoituslista

Helka-neiti kylvyssä

PARTISIIPP PREESEEʹNS RAAJJÂM PARTISIIPIN PREESENSIN MUODOSTAMINEN. lääddas suomeksi

Kreikan muistivihko. Apuneuvo kreikan 1. ja 2. jakson muoto-opin pikakertaamisen Risto Uro/ kevät 2011

Eiran aikuislukiossa voi toisena kotimaisena kielenä opiskella ruotsia. Opiskelija valitsee joko pitkän tai keskipitkän oppimäärän.

LC-8025 Venäjä 2: kertaava verkkokurssi. Alexandra Belikova

Vyberte správný tvar slovesa: Me tänään ulkona. He Suomessa. a) ovat a) asuvat b) olette b) asutte c) olemme c) asumme

Luku 14. Lukusanat Status absolutus Perusluvut

LUKUSANOJEN TAIVUTUS. Heljä Uusitalo

Verbien kertaus. Aleksi Sahala (päivitetty )

Verbisuffiksit. Akkadi I Syksy 2018 Aleksi Sahala Helsingin yliopisto

Luku 12. Duaali, interrogatiivit, indefiniitit E-verbit Duaali

a) Helsingissä b) Helsingissa Olen

OPISKELE KIELIÄ AIKUISLUKIOSSA

Kielioppi Harjoituskirja - suomi 3 - harjoituslista

A2- espanja. Yleiset tavoitteet vuosiluokille luokan keskeiset tavoitteet

Luku 2. Nominit Nominit


Saksa B2. 1. Vapaa-aika ja harrastukset

K3 1. DEKL. FEM. (luonnos)

Englanti. 3. luokan keskeiset tavoitteet

Kielen hyvän osaamisen taso on 6. luokan päättyessä taitotasokuvauksen mukaan:

7.3.3 Vieraat kielet. Tietostrategia ja opiskeluympäristö

Genetiivi vastaa kysymykseen kenen, minkä. Yksikössä genetiivin tunnus on -n (koulun, opettajan, kirjan). Nyt opiskelemme monikon genetiivin.

Marû ja modaalit. Aleksi Sahala

OPS OPPIMISTAVOITTEET JA OPETUKSEN KESKEISET SISÄLLÖT TOINEN KOTIMAINEN KIELI

Verbin valenssi määrää, minkälaisia argumentteja ja komplementteja verbi odottaa saavansa millaisissa lauseissa verbi voi esiintyä.

2. TUTUSTUN KIRKKOONI

YHDYSKUNTALAUTAKUNTA TALOUSARVIOEHDOTUS 2018 TALOUSSUUNNITELMA

RANSKA Perusopetuksen vuosiluokilla 7-9 alkanut oppimäärä (B2) Valtakunnalliset syventävät kurssit, B2

Vieraat kielet, perusopetuksen vuosiluokilla 1 6 alkanut oppimäärä (A)

Adjektiivit. Yleistä ja taivutus. Adjektiivi + substantiivi. Vertailumuodot

osassa III max-pist pistem pistemäärä osan III maksimista III:N MAX 30 Z Y X (X/Y)xZ=Å Åx0,3 TEHTÄVÄ

K3 ADJEKTIIVIN TAIVUTUS (luonnos)

Venäjä vieraana kielenä 2018: valintakokeen arvosteluperusteet

Ó Ó Ó

Nakkilan kunta ja Lions Club Nakkila ry sopivat keskenään seuraavaa:

SUMERI 2. HY ma 10-12,

Sumeri. Aleksi Sahala

Eduskunnalle nyt annettava esitys nuorten työssä olevia nuoria työntekijöitä.

Forssan kaupunki Osavuosikatsaus YHDYSKUNTAPALVELUT. Arviointik r iteeri tr mittarit ja tavoitetaso ja t a v o i t e t a s o

Monikossa: talojen, koirien, sinisten huoneitten / huoneiden

Nom. sg. Gen. sg. Part. sg. Ines. sg. Nom. pl.

MAAHANMUUTTAJIEN ÄIDINKIELI ESPANJAN KIELEN OPETUKSEN SUUNNITELMA 2006

Kreikan muistivihko. Eli mitä syksyn muoto-opista on osattava ehdottomasti ulkoa Risto Uro/syksy 2006

1. Kaikki kaatuu, sortuu August Forsman (Koskimies)

Alkeiskurssi. Venäjää matkailu- ja palvelualalle. 1

Sana rakenteen kategoriana (A. Radford: Transformational Grammar. A First Course)

Suomen kielioppia edistyneille

VENÄJÄN KIELEN JA KIRJALLISUUDEN VALINTAKOE / TASOKOE (Vieraan kielen linja)


Perusopetuksen vuosiluokilla 7-9 alkanut oppimäärä (B2), Saksa

Usko, toivo ja rakkaus

šarrāt gen./akk. šarrī Taulukko 3.1 Status constructus -muodot nominaalisen omistajan kanssa. *) Yksikön muodostustapa vaihtelee.

B-kieli. Kielitaidon osa-alueet jaotellaan kielenopetuksen eurooppalaisessa viitekehyksessä seuraavasti:

Kurssikuvaukset. enorssi-verkkokurssitarjotin Lakitiedon syventävä kurssi (YH6)

Matkustaminen Yleistä

- Kummalla on vaaleammat hiukset? - Villellä on vaaleammat hiukset.

SAKSA VALINNAISAINE (A2)

Eskon ja Allin ihmemaa Sivu 1 / 8

Sumeri Aleksi Sahala

- Passiivi-lauseessa ei ole tärkeää, kuka tekee. Yleisesti tehdään. (something is done)

VENÄJÄ VALINNAISAINE

YKSIKKÖ Pääte on aina -N. Se liittyy sanan taipuneeseen vartaloon. Kenen auto tuo on? - Aleksanterin - Liian. Minkä osia oksat ovat?

1 Pöytäkirja Avaa haku

i lc 12. Ö/ LS K KY: n opiskelijakysely 2014 (toukokuu) 1. O pintojen ohjaus 4,0 3,8 4,0 1 ( 5 ) L i e d o n a mma t ti - ja aiku isopisto

Venäjä, B3-kieli. Oppikirjat: Muu materiaali: Kuuntelut, äänitteet: Lähiopetuksen painotukset: Etätehtävät: Päivystykset:

7.3.3 Vieraat kielet. Tietostrategia ja opiskeluympäristö

Synninpäästön julistamista koskevien tekstikohtien tulkinta.

Henkilökuljetuspalveluiden järjestämisen kannalta on tar koi tuksenmukaista käyttää yhden vuoden optiota. Valmistelijan päätösehdotus:

ISO SUOMEN KIELIOPPI S2- OPETUKSESSA. Muutama havainto

S-ZSOTOOP DZDATA !SWIA 0 \ S-ISOTOOPPIDATA GTL-78 S AVZA. M19/3314/=78/14/10 M,IkeI ä, A.J.Laitakari Pielavesi, Säviä

KIERTOKIRJEKOKO ELMA

Harjoituksia ELLIn korteille.

Kulttuuritaidot Oppilas oppii tuntemaan Ranskaa ja ranskankielisiä alueita ranskankielisille kulttuureille ominaisia tapoja ja kohteliaisuussääntöjä

Matkustaminen Yleistä

3 *ä;r ä:e 5ä ä{ :i. c oo) S g+;!qg *r; Er ; l[$ E ;;iä F:ä ä :E ä: a bo. =. * gäf$iery g! Eä. a is äg*!=."fl: ä; E!, \ ins:" qgg ;._ EE üg.

9.6. Saksa A-kielenä. Espoon kaupungin opetussuunnitelmalinjaukset. Vuosiluokat lk (AK1, AK2, AK3, AK4, AK5, AK6) 2 tuntia TAVOITTEET

TEHTÄVÄKORI Monisteita äikkään. Riikka Mononen

Pronomini. korvaa substantiivia. viittaa siihen. (nimisanaa) tai

Verkkokurssien kuvaukset

PUTKIKAKSOISNIPPA MUSTA

Oulun murteessa on käytössä myös nää-pronomini, joka tarkoittaa sinä. Sää on kuitenkin enemmän käytetty.

PS. Jos vastaanotit Sinulle kuulumattoman viestin, pyydän ilmoittamaan siitä viipymättä allekirjoittaneelle ja tuhoamaan viestin, kiitos.

Nominit. Akkadi I Syksy 2018 Aleksi Sahala Helsingin yliopisto

Kieli merkitys ja logiikka

Statiivi ja verbaaliadjektiivi. Akkadi I Syksy 2018 Aleksi Sahala Helsingin yliopisto

Kieli merkitys ja logiikka. 4: Luovuus, assosiationismi. Luovuus ja assosiationismi. Kielen luovuus. Descartes ja dualismi

Transkriptio:

Substantiivien taivutus Maskuliini yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko N chlap chlapi hrdina hrdinovia dub duby stroj stroje G chlapa chlapov hrdinu hrdinov duba dubov stroja strojov D chlapovi chlapom hrdinovi hrdinom dubu dubom stroju strojom A chlapa chlapov hrdinu hrdinov dub duby stroj stroje L chlapovi chlapoch hrdinovi hrdinoch dube duboch stroji strojoch I chlapom chlapmi hrdinom hrdinami dubom dubmi strojom strojmi Feminiini yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko N žena ženy ulica ulice kosť kosti dlaň dlane G ženy žien ulice ulíc kosti kostí dlane dlaní D žene ženám ulici uliciam kosti kostiam dlani dlaniam A ženu ženy ulicu ulice kosť kosti dlaň dlane L žene ženách ulici uliciach kosti kostiach dlani dlaniach I ženou ženami ulicou ulicami kosťou kosťami dlaňou dlaňami Neutri yksikkö monikko monikko yksikkö monikko yksikkö monikko N mesto mestá Srdce srdcia námestie námestia dievča dievčatá G mesta miest Srdca sŕdc námestia námestí dievčaťa dievčat D mestu mestám Srdcu srdciam námestiu námestiam dievčaťu dievčatám A mesto mestá Srdce srdcia námestie námestia dievča dievčatá L meste mestách Srdci srdciach námestí námestiach dievčati dievčatách I mestom mestami Srdcom srdcami námestím námestiami dievčaťom dievčatami

Adjektiivien taivutus (kovat) M F N M (eloll.) M (elot.) + F + N N pekný Pekná pekné pekní pekné G pekného Peknej pekného pekných pekných D peknému Peknej peknému pekným pekným A pekného (eloll.) Peknú pekné pekných pekné pekný (elot.) L peknom Peknej peknom pekných pekných I pekným Peknou pekným peknými peknými Adjektiivien taivutus (pehmeät) M F N M (eloll.) M (elot.) + F + N N cudzí Cudzia cudzie cudzí cudzie G cudzieho Cudzej cudzieho cudzích cudzích D cudziemu Cudzej cudziemu cudzím cudzím A cudzieho (elolli.) Cudziu cudzie cudzích cudzie cudzí (elot.) L cudzom Cudzej cudzom cudzích cudzích I cudzím cudzou cudzím cudzími cudzími Possessiiviadjektiivien taivutus: maskuliini M F N M (eloll.) M (elot.) + F + N N bratov bratova bratovo bratovi bratove G bratovho bratovej bratovho bratových bratových D bratovmu bratovej bratovmu bratovým bratovým A bratovho (eloll.) bratovu bratovo bratových bratove bratov (elot.) L bratovom bratovej bratovom bratových bratových I bratovým bratovou bratovým bratovými bratovými Possessiiviadjektiivien taivutus: feminiini ja neutri M F N M (eloll.) M (elot.) + F + N N matkin matkina matkino matkini matkine G matkinho matkinej matkinho matkiných matkiných D matkinmu matkinej matkinmu matkiným matkiným A matkinho (eloll.) matkinu matkino matkiných matkine matkin (elot.) L matkinom matkinej matkinom matkiných matkiných I matkiným matkinou matkiným matkinými matkinými

SLOVESÁ PRÍTOMNÝ ČAS A MINULÝ ČAS VERBIT PREESENS JA PRETERITI Prítomný čas singulár 1. trieda á / -aj chytať chytám chytáš chytá 2. trieda -e/ -ø česať češem češeš češe pracovať pracujem pracuješ pracuje žuť žujem žuješ žuje 3. trieda -ie/ -ø niesť nesiem nesieš nesie brať beriem berieš berie triasť trasiem trasieš trasie 4. trieda ie/ -ej rozumieť rozumiem rozumieš rozumie Plural chytáme chytáte chytajú češeme češete češú pracujeme pracujete pracujú žujeme žujete žujú nesieme nesiete nesú berieme beriete berú trasieme trasiete trasú rozumieme rozumiete rozumejú Minulý čas singulár chytal som chytal si chytal česal som česal si česal pracoval som pracoval si pracoval žul som žul si žul niesol som niesol si niesol bral som bral si bral triasol som triasol si triasol rozumel som rozumel si rozumel plurál chytali sme chytali ste chytali česali sme česali ste česali pracovali sme pracovali ste pracovali žuli sme žuli ste žuli niesli sme niesli ste niesli brali sme brali ste brali triasli sme triasli ste triasli rozumeli sme rozumeli ste rozumeli

5. trieda e/ -ø (ne) stretnúť stretnem stretneš stretne začať začnem začneš začne stretneme stretnete stretnú začneme začnete začnú stretol som stretol si stretol začal som začal si začal stretli sme stretli ste stretli začali sme začali ste začali padnúť padnem padneš padne 6. trieda í/ - robiť robím robíš robí padneme padnete padnú robíme robíte robia padol som padol si padol robil som robil si robil padli sme padli ste padli robili sme robili ste robili myslieť myslím myslíš myslí spať spím spíš spí myslíme myslíte myslia spíme spíte spia myslel som myslel si myslel spal som spal si spal mysleli sme mysleli ste mysleli spali sme spali ste spali

SLOVESÁ SLOVESNÉ TRIEDY 1. trieda á/ -aj Imperatív (sg.) chytať chytám chytajú chytaj volať volám volajú volaj pýtať pýtam pýtajú pýtaj 2. trieda e/ -ø Imperatív (sg.) česať češem češú češ pracovať pracujem pracujú pracuj žuť žujem žujú žuj 3. trieda ie/ -ø Imperatív (sg.) niesť nesiem nesú nes brať beriem berú ber triasť trasiem trasú tras 4. trieda ie/ -ej Imperatív (sg.) rozumieť rozumiem rozumejú rozumej bdieť bdiem bdejú bdej 5. trieda e/- ø (ne) stretnúť stretnem stretnú Stretni začať začnem začnú Začni padnúť padnem padnú Padni Imperatív (sg.) 6. trieda í /- Imperatív (sg.) robiť robím robia Rob myslieť myslím myslia Mysli spať spím spia Spi

Persoonapronominien taivutus kaikissa sijamuodoissa N ja ty my vy G mňa, ma teba, ťa nás vás D mne, mi tebe, ti nám vám A mňa, ma teba, ťa nás vás L mne tebe nás vás I mnou tebou nami vami N on G jeho, ho, neho, -ňho, -ň D jemu, mu, nemu A jeho, ho, neho, - ňho, -ň L ňom I ním N G D A L I ona jej, nej jej, nej ju, ňu jej, nej ňou N Ono G jeho, ho, neho, -ňho, -ň D jemu, mu, nemu A ho, -ň L Ňom I Ním N G D A L I oni (M eloll.) ich, nich ím, ním ich, nich nich nimi N G D A L I ony (M elot.+f+n) ich,nich ím, ním ich, ne nich nimi N - G Seba D sebe, si A seba, sa L Sebe I sebou Possessiivipronominit (yks. 1. ja 2. persoona) M F N M (eloll.) M (elot.) + F + N N môj moja moje Moji moje G môjho mojej môjho Mojich mojich D môjmu mojej môjmu Mojim mojim A môjho (eloll.) moju moje Mojich moje môj (elot.) L mojom mojej mojom Mojich mojich I mojím mojou mojím Mojimi mojimi M F N M (eloll.) M (elot.) + F + N N tvoj tvoja tvoje Tvoji tvoje G tvojho tvojej tvojho Tvojich tvojich D tvojmu tvojej tvojmu Tvojim tvojim A tvojho (eloll.) tvoju tvoje Tvojich tvoje tvoj (elot.) L tvojom tvojej tvojom Tvojich tvojich I tvojím tvojou tvojím Tvojimi tvojimi Svoj viittaa lauseen subjektiin ja taipuu edellisen taulukon mukaan.

Demonstratiivipronominien taivutus M F N M (eloll.) M (elot. + F + N) N ten tá to Tí tie G toho tej toho Tých tých D tomu tej tomu Tým tým A toho (eloll.) tú to Tých Tie ten (elot.) L tom tej tom Tých Tých I tým tou tým Tými Tými Indefiniittipronominien ja kielteisten pronominien taivutus niekto = joku (substantiivitaivutus) nikto = ei kukaan (substantiivitaivutus) niečo = jokin (substantiivitaivutus) nič = ei mikään (substantiivitaivutus) KTO? ČO? indefiniitti kielteinen Indefiitti kielteinen N niekto nikto niečo nič G niekoho nikoho niečoho ničoho D niekomu nikomu niečomu ničomu A niekoho nikoho niečo nič L niekom nikom niečom ničom I niekým nikým niečím ničím nejaký, -á, -é = jonkinlainen (adjektiivitaivutus) nijaký, -á, -é = ei minkäänlainen (adjektiivitaivutus), samaa tarkoittaa ja samoin taipuu sana žiaden, žiadna žiadne

Huom. Taulukossa vain indefiniittimuoto. Kielteinen muoto (nijaký) taipuu samalla tavalla. AKÝ? AKÁ? AKÉ? AKÍ? AKÉ? N nejaký nejaká nejaké nejakí nejaké G nejakého nejakej nejakého nejakých nejakých D nejakému nejakej nejakému nejakým nejakým A nejakého (elolli.) nejakú nejaké nejakých nejaké nejaký (elot.) L nejakom nejakej nejakom nejakých nejakých I nejakým nejakou nejakým nejakýmí nejakýmí Adjektiivin tavoin taipuu myös niektorý, -á, -é. Seuraavat eivät taivu: Suuntaa ilmaisevat: niekam (johonkin) ja nikam (ei mihinkään) Paikkaa ilmaisevat: niekde (jossakin), nikde (ei missään) Akkusatiivin taivutus substantiivit kolegu kolegov Elottomat maskuliinit ja neutrit eivät taivu akkusatiivissa. Elollisten maskuliinien pääte on yksikössä a tai u ja monikossa ov. Feminiinien pääte on yksikössä u, monikossa feminiinit eivät taivu. Feminiinit konsonanttipäätteellä eivät taivu akkusatiivissa. Akkusatiivin taivutus adjektiivit monikko yksikkö monikko yksikkö monikko eloll. elot. eloll. elot. dobrého dobrý dobrých dobré dobrú dobré dobré dobré cudzieho cudzí cudzích cudzie cudziu cudzie cudzie cudzie Elottomat maskuliinit ja neutrit eivät taivu akkusatiivissa. Elollisten maskuliinien pääte on yksikössä ého tai ieho ja monikossa ých tai ích. Feminiinien pääte on yksikössä u tai iu, monikossa feminiinit eivät taivu. Akkusatiivi persoonapronominit ja ty on ona ono mňa, ma teba, ťa jeho, ho, neho, - ňho, -ň ju, ňu ho, -ň my Vy oni ony nás Vás ich, nich ich, ne

Datiivi substantiivien taivutus yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko chlapovi chlapom žene ženám mestu mestám hrdinovi hrdinom ulici uliciam srdcu srdciam dubu dubom dlani dlaniam námestiu námestiam stroju strojom kosti kostiam dievčaťu dievčatám Elolliset maskuliinit yksikkö -ovi monikko -om Elottomat maskuliinit yksikkö -u monikko -om Feminiinit yksikkö -e kovavartaloisilla -i pehmeävartaloisilla monikko -ám kovavartaloisilla -iam pehmeävartaloisilla Neutrit yksikkö -u -iu -ie päätteisillä monikko -ám kovavartaloisilla -iam pehmeävartaloisilla Datiivi adjektiivien taivutus yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko dobrému dobrým dobrej dobrým dobrému dobrým cudziemu cudzím cudzej cudzím cudziemu cudzím Maskuliinit yksikkö -ému kovavartaloisilla -iemu pehmeävartaloisilla monikko -ým kovavartaloisilla -ím pehmeävartaloisilla Feminiinti yksikkö -ej monikko -ým kovavartaloisilla -ím pehmeävartaloisilla Neutrit yksikkö -ému kovavartaloisilla -iemu pehmeävartaloisilla monikko -ým kovavartaloisilla -ím pehmeävartaloisilla Datiivi persoonapronominit ja ty on ona ono mne, mi tebe, ti jemu, mu, nemu jej, nej jemu, mu, nemu my vy oni ony nám vám im, nim im, nim

Genetiivi substantiivien taivutus yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko chlapa chlapov ženy žien mesta miest hrdinu hrdinov ulice ulíc srdca sŕdc duba dubov dlane dlaní námestia námestí stroja strojov kosti kostí dievčaťa dievčaťat Maskuliinit yksikkö -a -u monikko -ov Feminiinit yksikkö -y -e -i monikko vokaalin pidennys -í Neutrit yksikkö -a -ia -ie päätteisillä monikko vokaalin pidennys Genetiivi adjektiivien taivutus yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko dobrého dobrých dobrej dobrých dobrého dobrých cudzieho cudzích cudzej cudzích cudzieho cudzích Maskuliinit yksikkö -ého monikko -ých Feminiinit yksikkö -ej monikko -ých Neutrit yksikkö -ého monikko -ých Genetiivi persoonapronominit ja ty on ona ono mňa, ma teba, ťa jeho, ho, neho, - ňho, -ň jej, nej jeho, ho, neho, - ňho, -ň my vy oni ony nás vás ich, nich ich, nich

Instrumentaali substantiivien taivutus yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko chlapom chlapmi ženou ženami mestom mestami hdrinom hrdinami ulicou ulicami srdcom srdcami dubom dubmi dlaňou dlaňami námestím námestiami strojom strojmi kosťou kosťami dievčaťom dievčatami Maskuliinit yksikössä -om monikossa -mi -ami Feminiinit yksikössä -ou monikossa -ami Neutrit yksikössä -om monikossa -ami -iami -ie päätteisillä Instrumentaali adjektiivien taivutus yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko dobrým dobrými dobrou dobrými dobrým dobrými cudzím cudzími cudzou cudzími cudzím cudzími Maskuliinit yksikössä -ým kovavartaloisilla -ím pehmeävartaloisilla monikossa -ými kovavartaloisilla -ími pehmeävartaloisilla Feminiinit yksikössä -ou monikossa -ými kovavartaloisilla -ími pehmeävartaloisilla Neutrit yksikössä -ým kovavartaloisilla -ím pehmeävartaloisilla monikossa -ými kovavartaloisilla -ími pehmeävartaloisilla Instrumentaali persoonapronominit ja ty on ona ono mnou tebou ním ňou ním my vy oni ony nami vami nimi nimi

Lokaali substantiivien taivutus monikko yksikkö monikko yksikkö monikko chlapovi chlapoch žene ženách meste mestách hrdinovi hrdinoch ulici uliciach srdci srdciách dube duboch kosti kostiach námestí námestiach stroji strojoch dlani dlaniach dievčati dievčatách Elolliset maskuliinit yksikössä -ovi, monikossa -och Elottomat maskuliinit yksikössä -e kovavartaloisilla -i pehmeävartaloisilla monikossa -och Feminiinit yksikössä -e kovavartaloisilla monikossa -i pehmeävartaloisilla -ách kovavartaloisilla -iach pehmeävartaloisilla Neurit yksikössä -e kovavartaloisilla -i pehmeävartaloisilla -í -ie päätteisillä Lokaali adjektiivien taivutus monikossa -ách kovavartaloisilla -iach pehmeävartaloisilla yksikkö monikko yksikkö monikko yksikkö monikko dobrom dobrých dobrej dobrých dobrom dobrých cudzom cudzích cudzej cudzích cudzom cudzích Maskuliinit yksikössä -om monikossa -ých kovavartaloisilla -ích pehmeävartaloisilla Feminiinit yksikössä -ej monikossa -ých kovavartaloisilla -ích pehmeävartaloisilla Neutrit yksikössä -om monikossa -ých kovavartaloisilla -ích pehmeävartaloisilla Lokaali persoonapronominit ja ty on ona ono mne tebe ňom nej ňom my vy oni ony nás vás nich nich

Lukusanojen taivutus Lukusanan yksi taivutus: M F N M (eloll.) M (elot.) + F + N N jeden jedna jedno jedni jedny G jedného jednej jedného jedných jedných D jednému jednej jednému jedným jedným A jedného (eloll.) jednu jedno jedných jedny jeden (elot.) L jednom jednej jednom jedných jedných I jedným jednou jedným jednými jednými Lukusanojen 2-4 taivutus: N dvaja (M eloll.) dva (M elot.) dve (F + N) traja (M eloll.) tri (M elot. + F + N) G dvoch troch štyroch D dvom trom štyrom A dvoch (M eloll.) dva (M elot.) dve (F + N ) troch (M eloll.) tri (M elot. + F + N) L dvoch troch štyroch I dvoma/dvomi troma/tromi štyrmi štyria (M eloll.) štyri (M elot. + F + N) štyroch (M eloll.) štyri (M elot. + F + N) Lukusanan viisi ja siitä ylöspäin olevien lukusanojen taivutus: N G D A L I päť (M eloll. myös piati) piatich piatim päť (M eloll. myös piatich) piatich piatimi

Prepozície/Prepositiot Huom. Joitakin prepositioita voidaan käyttää useamman kuin yhden sijamuodon kanssa merkityksestä riippuen. s genetívom od, do, bez, u, z/zo, okrem, za, spod, sponad, spoza, vedľa, podľa, blízko, neďaleko, miesto, namiesto, pozdľž, počas, okrem, mimo, okolo, pomocou, uprostred, vyše s datívom k/ku, proti, naproti, oproti, kvôli, napriek, voči, vďaka s akuzatívom pre, cez, o, po, na, v/vo, nad, pod, pred, medzi, ponad, za s lokálom pri, o, po, na, v/vo s inštrumenálom s/so, hore, dolu, nad, pod, pred, medzi, za KDE? na, v/vo + lokál nad, pod, pred, medzi, za + inštrumentál u + genetiv pri + lokál KAM? na, nad, pod, pred, medzi, za + akusatív do + genetív k/ku + datív KAM? KDE? ODKIAĽ? DO + GENETÍV V + LOKÁL Z + GENETÍV Idem do Helsínk. Bola som v Helsinkách. Príšla som z Helsínk. Idem do kina. Bol som v kine. Odišiel som z kina. Idú do Bratislavy. Boli ste v Bratislave. Vrátili sa z Bratislavy. Idú do práce. Ešte sú v práci. Odchádzajú z práce. Idem do obchodu. Bol som v obchode. Prišiel som z obchodu. Idem do miestnosti. Sedím v miestnosti. Vychádzam z miestnosti. Idem do banky. Bol som v banke. Odchádzam z banky. Idem do Štokholmu. Je v Štokholme. Prišiel zo Štokholmu. Ide do Viedne. Študuje vo Viedni. Prichádza z Viedne. NA + AKUZATÌV NA + LOKÁL Z/ZO + GENETÍV Idem na poštu. Bol som na pošte. Odchádzam z pošty. Idem na stanicu. Bol som na stanici. Vraciam sa zo stanice. Idem na univerzitu. Bol som na univerzite. Odchádzam z univerzity. Ide na prednášku. Bol som na prednáške. Odchádza z prednášky. Ide na Slovensko. Bol na Slovensku. Prichádza zo Slovenska. Pôjde na Island. Bol si na Islande? Vrátil sa z Islandu. K/KU + DATÍV U + GENETÍV OD + GENETÌV Idem k lekárovi. Bol som u lekára. Prichádzam od lekára. Idem k rodičom. Bol som u rodičov. Odchádzam od rodičov. Idem k priateľovi. Bol som u priateľa. Prichádzam od priateľa. Idem ku kamarátke. Býval u kamarátky. Vratil sa od kamarátky. Ideš ku kolegovi? Bol si u kolegu? Vrátil si sa od kolegu? K/KU + DATÍV PRI + LOKÁL OD + GENETÍV Idem ku stolu. Sedím pri stole. Odchádzam od stola. Idem k počítaču. Čaká ťa pri počítači. Vracia sa od kamaráta. Ide k obchodnému domu. Stojí pri obchodnom dome. Odišiel od rodiny.. Ide ku škole. Čaká pri škole. Prichádza od školy.

Na alebo v? Slovakin kielessä kysymykseen KDE? (missä?) vastattaessa tavallisimmat prepositiot ovat na ja v (Lokaali). Yleisempi prepositio on v, mutta tiettyjen sanojen kanssa käytetään naprepositiota. Seuraavissa tapauksissa na on tavallisempi. 1. avoimet paikat (na námestí, na ulici) 2. korkealla sijaitsevat paikat (na kopci (kukkulalla), na moste (sillalla)) 3. jotkin virastot, työpaikat ja oppilaitokset (na sekretariáte, na pošte, na univerzite, na fakulte, na vysokej škole) 4. tapahtumat (na koncerte, na konferencii, na výstave, na diskotéke) 5. saaret ja niemimaat (na Cypre, na Islande, na Sibíri) Lisäksi kaksi valtiota, Slovakia ja Ukraina, saavat aina preposition na. Teraz bývam na Slovensku, ale býval som na Ukrajine.