Masarykova univerzita Filozofická fakulta

Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav jazykovědy a baltistiky Baltistika Lucia Rebrová Fínske morfémy stojace na hranici medzi prefixom a samostatným kmeňom Bakalárska diplomová práca Vedúca práce: Mgr. Petra Hebedová 2012

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. ------------------------------------------------------ 2

Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala Mgr. Petre Hebedovej za cenné pripomienky a odborné rady, ktorými prispela k vypracovaniu tejto bakalárskej práce. 3

Obsah 1. Úvod... 5 2. Kompozícia a derivácia... 6 3. Konfix z pohľadu nemeckých gramatík... 7 4. Otázka konfixov a prefixov vo fínčine... 8 4.1. Domáce konfixy uvedené v ISK a ich kategorizácia... 11 4.1.2. Konfixy súvisiace s adjektívami končiacimi na -nen... 19 4.1.3.Súčasti takzvaných frázových slovies... 20 4.1.4. Konfixy, ktoré sa vyskytujú samostatne i v nominatíve... 20 a. Tvoriace spravidla prvú časť kompozita... 20 b. Tvoriace spravidla druhú časť kompozita... 21 5. Konfixy cudzieho pôvodu... 23 6. Zhrnutie... 25 7. Záver... 26 8. Zoznam použitej literatúry... 27 4

1. Úvod Pri štúdiu gramatík fínskeho jazyka možno natrafiť na morfémy, ktoré nie sú jednoznačne priradené ani k derivácií ani ku kompozícií, nakoľko napriek tomu, že sú nositeľmi sémantického významu, nie sú schopné vyskytovať sa vo vetách samostatne. Spravidla im nie je venované mnoho pozornosti a spomínajú sa len okrajovo. Cieľom tejto práce je zamerať sa na tieto morfémy a načrtnúť ich možné delenie. Podnetom k tejto práci bolo pozorovanie, že mnohé z týchto morfém je možné charakterizovať definíciou zvláštnych morfémov opisovaných v nemeckých gramatikách ako konfixy. Tieto vytvárajú samostatnú kategóriu ako pri kompozícií, tak i derivácií, kde sa následne vraví o konfixkompozitách a konfixderivátoch. Z toho dôvodu je druhým cieľom práce určiť, ktoré z uvedených morfém možno nazvať konfixami, pričom hlavným kritériom na zaradenie bude sémantické hľadisko. V nemčine sa vyskytujú spravidla konfixy cudzieho pôvodu. Pretože sa ale vo fínčine vyskytujú spravidla domáce morfémy, pri ich triedení som sa pridŕžala práce Miloslavy Sokolovej a kolektívu Prínos slovníka koreňových morfém k charakteristike kompozít. Slovenská gramatika totiž, i keď používajúca značne odlišný pojmový aparát, obsahuje podstatne viac domácich konfixov ako nemecká a tak je nápomocnejšia v triedení domácich konfixov vo fínčine. Prvá časť práce sa venuje kompozícií a derivácií ako takej, zdôrazňuje hlavné rozdiely medzi kompozíciou a deriváciou a spolu s druhou časťou spresňuje pojem konfix. Tretia a najrozsiahlejšia časť práce sa venuje fínskym morfémam, ktoré sémanticky stoja na hranici medzi kompozitami a derivátmi a pokúša sa ich klasifikovať. Základným zdrojom pre túto prácu bola gramatika Iso suomen kielioppi od Auli Hakulinen a kolektívu, ako aj kniha venovaná slovotvorbe od Wolfgang Fleischera a Irmhildy Barz Wortbildung der deutschen Gegenwartssprache. Príklady jednotlivých kompozít a derivátov som čerpala prevažne z rozličných slovníkov so zameraním na Suomen kielen perussanakirja 1 a o produktivite niektorých slov som sa presvedčovala i pomocou vyhľadávania na internete zadaním daného slova do vyhľadávača a pozorovaním výsledkov, či nahliadnutím do fínskojazyčného Intercorpu 2.Tento som však používala len na overenie existencie daného slova v praxi, nepoužívala som ho na štatistické účely. Pri produktívnych morfémach uvádzam spravidla len niekoľko príkladov, zvlášť ak nedochádza k zmene významu danej morfémy. 1 Suomen kielen perussanakirja. 2. painos. Helsinki: Edita, 2004 2 Prístupný online na http://www.korpus.cz/corpora/intercorp/run.cgi/first_form?corpname=intercorp_fi; 5

2. Kompozícia a derivácia Pri tvorbe slov sa vo všeobecnosti v gramatikách 3 rozlišujú dva rôzne postupy kompozícia a derivácia. Pri kompozícií dochádza k spájaniu dvoch a viacerých plnovýznamových slov do nového slova, ktoré obsahovo zahŕňa významy všetkých svojich zložiek. Spravidla toto slovo nadobúda gramatické kategórie poslednej zložky kompozita. Napríklad slovo auringonkukka (slnečnica) je substantívum podobne ako slovo kukka (kvet) a bude sa podobne správať i pri skloňovaní. Naopak adjektívom je slovo tulipunainen (ohnivočervený), podobne ako slovo punainen (červený) a nie substantívum ako slovo tuli (oheň). Pri derivácií sa odvodzuje z plnovýznamového slova nové slovo pomocou afixov, ktoré sa nemôžu vyskytovať samostatne a miesto toho, aby mali jednoznačne vlastný lexikálny význam, modifikujú význam pôvodného slova, často so zmenou jeho slovného druhu, napríklad pri adjektíve korkea (vysoký)vznikne pridaním derivačnej prípony substantívum korkeus (výška).spravidla sa pripájajú k jednému z kmeňov slova, ktorý je často totožný s ich nominatívnym tvarom, napríklad sana (slovo) sanasto (slovná zásoba) 4. Pochopiteľne, existuje veľké množstvo slov, ktoré vznikli kombináciou oboch postupov. K pôvodnému derivátu sa pridala kompozíciou ďalšia lexéma (suomen-kiel-inen, vapaa-ehtoinen), či naopak, kompozitum pomocou derivácie nadobudlo nový význam (valo-kuvaa-ja). Okrem týchto základných typov však existuje pomerne veľké množstvo slov, ktorých prvá časť (fín. määriteosa) stojí na pomedzí prefixu a samostatného kmeňa, nakoľko síce nedokážu stáť samostatne, ako kmene, ich lexikálny význam je oveľa výraznejší ako pri afixoch. lexikalizovaného slova a prefixu, čím teda komplikujú rozhodovanie, či sa jedná o deriváciu alebo kompozíciu. Tieto tvary, akými sú napríklad irto-, keino-, pika-, julki-,ilmi-, iki-, äkki-, avo-, umpi-, täsmä-, pysty-, haja-, majú síce svoj vlastný lexikálny význam, čím sa líšia od prefixov, avšak zároveň netvoria samostatné slovo a preto sa o nich nedá hovoriť ani ako o plnohodnotných častiach kompozita v pôvodnom význame. Napriek tomu, občas možno pozorovať ich deriváty. Fínske gramatiky nevenujú tomuto fenoménu veľa pozornosti, spravidla sa len stručne zmienia o jeho existencií, ako napríklad Karlsson vo svojej Yleinen kielitiede, viac pozornosti mu venuje len spomínaná Iso suomen kielioppi 56. 3 Toto rozdelenie používa i Iso suomen kielioppi od Hakulinen, A a kol. (Helsinki: Suomalaisen Kirjallisuuden Seura, 2004) 4 Viac sa k tejto téme vyjadruje napríklad Iso suomen kielioppi v 155-166 5 Ďalej len ISK. 6 406 6

3. Konfix 7 z pohľadu nemeckých gramatík V nemeckej slovotvorbe sa taktiež možno stretnúť s morfémami, ktoré síce nesú vlastný lexikálny význam, ale pritom nemôžu stáť vo vete ako samostatné slovo. Lohde sa vo svojej Wortbildung des modernen Deutschen o tom vyjadruje takto: [...] základné morfémy disponujú schopnosťou existovať ako samostatné slovo. Množstvo zdanlivo voľných morfémov 8 ale toto kritérium nespĺňa. Napriek lexikálnemu významu sa vyskytujú len v spojení s inými morfémami. Takéto morfémy sa nazývajú konfixy alebo kombinémy. Do úvahy prichádzajú v prvom rade cudzojazyčné, zriedkavejšie domáce elementy, ktoré sú kombinovateľné. 9 V nemčine, ako jazyku, ktorý počas svojho vývoja prevzal veľké množstvo výrazov či už z latinčiny, starej gréčtiny alebo angličtiny, sa vyskytujú konfixy prevažne cudzieho pôvodu. To je najväčší rozdiel oproti fínčine, ktorá má sklony miesto preberania cudzích slov vytvárať slová vlastné. Tieto morfémy sú spravidla schopné ako kompozície, tak i derivácie a v nemeckom názvosloví sa pre ne zaviedol názov konfixy z latinského configiere (dať dokopy, spojiť). Nakoľko ich stručná definícia pomerne dobre zodpovedá vyššie spomínaným fínskym morfémam, ktoré nemajú vo fínskej definícií žiadne pomenovanie, dovolím si preto ich ďalej nazývať tiež konfixmi. Dokonca v nemčine je pomer medzi prevzatými a domácimi konfixmi tak vysoký, že niektoré gramatiky ako napríklad Metzler Lexikon Sprache 10 označujú za konfixy výlučne morfémy cudzieho pôvodu. Tento fakt je zrejme spôsobený tým, že i keď nemčina obsahuje veľké množstvo kompozít, veľká väčšina z nich je voľne parafrázovateľná a vzniká spojením dvoch plnovýznamových samostatne sa vyskytujúcich slov. Vo fínčine je síce výskyt kompozít taktiež vysoký, avšak schopnosť niektorých ich zložiek vyskytovať sa samostatne je sporná. Názory na to, ktoré morfémy sú konfixy a ktoré nie, sa rôznia, podľa Eisenberga 11 sú konfixy produktívne morfémy s lexikálnym významom, ktoré ale v nemčine neexistujú ako samostatné kmene. Tým sa vysvetľuje aj nadmiera konfixov cudzieho pôvodu v pomere k domácim konfixom, nakoľko sa jedná o morfémy s vlastným významom v domácom jazyku, avšak v cieľovom jazyku toto slovo neexistuje. Eisenberg k tomu zdôrazňuje 7 Treba si uvedomiť, že v gramatikách rôznych jazykov sa pod pojmom konfix môžu rozumieť rôzne typy morfém. Napríklad v gramatikách slovenského jazyka sa ako konfix často označuje buď spojenie prefixu a sufixu pri derivácií (nem. Zirkumfix) alebo spájacia submorféma pri kompozícií, ako napr. o- v kompozite les-o-park (nem. Fugenelement). Naopak, to čo zodpovedá chápaniu slova konfix v nemeckej slovotvorbe sa v slovenskej slovotvorbe nazýva afixoid (prefixoid, sufixoid), kompozitá obsahujúce konfix zas kvázikompozitá. 8 Teda tých, čo sa môžu vyskytovať ako samostatné slovo. 9 [...] dass Grundmorpheme über das Merkmal Wortfähigkeit verfügen. Eine Reihe von dem Anschein nach freien Morphemen erfüllt dieses Kriterium nicht. Trotz lexematischer Bedeutung sind nur in Verbindung mit anderen Morphemen vorzufinden. Derartige Morpheme nennt man Konfixe oder Kombineme (vgl. Schmidt 1987, 37ff.; Eichinger 200, 53). In Betracht kommen vorrangig fremdsprachige, seltener heimische Elemente, die sich kombinierfähig erweisen. Lohde, M.:Wortbildung des modernen Deutschen: Ein Lehr- und Übungsbuch. Yleinen kielitiede. Tübingen: Gunter Narr Verlag, 2006. S. 18. 10 Glück, H.: Metzler Lexikon Sprache. 4., aktualis. und überarbeitete Aufl. Stuttgart : J.B. Metzler, 2010, s. 350. 11 Eisenberg, P.: Grundriss der deutschen Grammatik. 3., durchgesehene Aufl. Stuttgart: J.B. Metzler, c2006, xiii, 520 s. 7

tendenciu konfixov spájať sa vzájomne do kompozít, ako je tomu napríklad pri das Mikrophon, kde mikro- i phon sú konfixmi. Podobne ako mikro- a phon, aj iné konfixy sú často viazané na jednu pozíciu v konfixkompozite. Avšak podľa väčšiny gramatík je možné zaradiť nemecké konfixy do troch skupín: 1. Konfixy cudzieho pôvodu. a, S pôvodom v latinčine alebo starej gréčtine, napr. therm- (Thermik, Thermostat), ident- (identisch), bio- (Biotop), -zid (Herbizid), -graf (Fotograf) b, S pôvodom v angličtine a iných moderných jazykoch, napr. taiment, -napping, hard- 2. Domáce konfixy. K týmto patria produktívne konfixy ako farben/-farbig (lilafarbig), slabo produktívne konfixy stief- (Stiefmutter, macocha), schwieger- (Schwiegervater, svokor), zimper- (Zimperliese, citlivka), ako aj unikale Morpheme, neproduktívne morfémy porovnateľné s jäänösmorfit ako sam- v Samstag (nedeľa), brom- v Brombeere (černica) či gall v Nachtigall (slávik). 3. Konfixy vytvorené pomocou skracovania. Jedná sa o veľmi zriedkavý spôsob tvorenia konfixov, Donelias upozorňuje na kul- v slove Kuli (odvodené od Kugelschreiber, guľôčkové pero) a prol- v slove Prolo (odvodené od Prolet, proletár). Názory na existenciu tejto skupiny sa rôznia, čo len potvrdzuje tvrdenie, že exaktné zadelenie morfémy medzi konfixy nie je vždy jednoznačné. Z tohto veľmi stručného delenia môžeme usúdiť, že i keď pomer domácich a cudzích konfixov v nemčine a fínčine je značne rozdielny, v oboch jazykoch tvoria konfixy neodmysliteľnú súčasť slovotvorby napriek tomu, že je zaradenie niektorých fínskych morfém medzi konfixy značne diskutabilné. Okrem toho, kým vo fínčine sa domáce konfixy spravidla vyskytujú v mnohých kompozitách a naopak cudzie konfixy sa vyskytujú takmer výlučne v prevzatých slovách a internacionalizmoch (výnimku tvorí napríklad ex-vaimo, exmanželka), v nemčine sa naopak domáce konfixy vyskytujú minimálne a cudzie možno nájsť v mnohých slovách, pričom schopnosť tvoriť stále nové kompozitá vykazujú v súčasnosti najmä tie s pôvodom v moderných jazykoch. 4. Otázka konfixov a prefixov vo fínčine Ako som sa už zmienila, konfixy sú morfémy stojace na hranici medzi plnovýznamovými kmeňmi a prefixu. Od prefixov sa ale očakáva, že podobne ako sufixy budú podliehať vokalickej harmónií, čo nespĺňa žiadna z ďalej uvedených morfém. Okrem toho fínske gramatiky operujú s pojmom prefix len veľmi opatrne. S tým súvisí práve spomínaná vokalická harmónia, ktorá spôsobuje, že sa v jednom slove môžu naraz vyskytovať buď len predné (ä, ö, y) alebo zadné (a, o, u) vokály, pričom vokály e a i fungujú v tomto ohľade ako vokály neutrálne. Nakoľko táto harmónia pôsobí zľava doprava, museli by prefixy ovplyvňovať vokály kmeňa, čo nekorešponduje s faktom, že prefixy sú morfémy 8

závislé na kmeni a nie naopak. Napriek tomu existujú vo vokalickej harmónií výnimky, spravidla v prevzatých či slangových slovách 12. Preto ISK radí medzi domáce prefixy len morfémy ei- a epä- tvoriace zápor, zahraničné prefixy prijíma najmä preto, že sú spravidla súčasťou výlučne prevzatých slov. I tieto však radí medzi časti kompozita v prípade, že nie je jasná hranica medzi nimi a kmeňom slova. Fínske alternatívy cudzích prefixov radí do bližšie nepomenovanej hraničnej kategórie. Práve tieto si dovolím v priebehu práce nazývať konfixmi. Penttilä sa v 233-235 od pojmu prefix dištancuje úplne tvrdiac, že vo fínčine pravé prefixy neexistujú. Medzi prvými časťami kompozít ale nachádza také, čo majú povahu prefixu, okrem čísloviek v kompozitách typu kolmevuotias (trojročný) ide prevažne o tie plnovýznamové morfémy, v ktorých dochádza k pozmeneniu či vypusteniu kmeňovej samohlásky, alebo k využitiu konsonantného kmeňa miesto nominálneho tvaru pri tvorbe kompozita. V neposlednom prípade zmieňuje kategóriu morfém, ktoré modifikujú význam druhého slova kompozita. Patria sem v ISK za prefixy považované ei- a epä, ako aj morfémy, radené ISK medzi takzvané yhdysosat epäytsenäiset, nesamostatný komponenty. Tieto morfémy, ktoré som pre túto prácu zjednodušene nazvala po nemeckom vzore konfixmi, možno rozdeliť do viacerých skupín viacerými spôsobmi. ISK sa zmieňuje 13 o týchto morfémach, ktorých charakteristika spadá do niektorých definícií konfixu podľa nemeckých gramatík. Ako neskôr ukážem, nie všetky uvedené príklady spadajú pod nemeckú definíciu konfixu. Pre zjednodušenie budem teda rozlišovať medzi konfixom podľa nemeckej definície a konfixom ako morfémou uvedenou v zozname ISK v 406, pričom konfix môže i nemusí byť konfixom. V prvom rade uvediem delenie podľa ISK. Táto gramatika uvádza delenie na: 1. Nesklonné nominálne slovné kmene alebo nominálne slovné kmene s neúplnou paradigmou, ktoré sa zvyčajne vyskytujú ako prvá časť zloženiny 14. Ako príklady uvádza tvary avo, epä, liika, lähi, nyky, perus, taka, täsmä, ulko, valko, ylä-, äkki. Pri slovách typu valko- si nemožno nevšimnúť lexikálnu motiváciu zo slova valkoinen, takýmto slovám sa budem venovať v kapitole 4.1.1. 2. Predpony cudzieho pôvodu. Napriek tomu, že konfixy ako infra, intro- či paleooznačuje ISK ako predpony, majú vlastný lexikálny význam a preto sú v nemeckých gramatikách označované ako konfixy. 3. Tvary vyskytujúce sa výlučne ako prvá časť zloženiny či derivátu, ako alkeis-, kaksois, enimmäis. I keď takýchto konfixov je vo fínčine prevažná väčšina, 12 Viac v ISK 15-17. 13 ISK však nezavádza pre tieto morfémy samostatný pojem, i keď ich občas nazýva yhdysosa epäitsenäinen, (nesamostatný komponent). Ich charakteristika je ale približne zhodná s nemeckou definíciou konfixu. 14 taipumattomia tai vajaaparadigmaisia nominaalisia sanavartaloita, jotka esiintyvät yleisesti yhdyssanan alkuosana. 9

u tvarov uvedených ISK v tejto a nasledujúcej kategórií možno vidieť množstvo tvarov očividne motivovaných lexikalizovanými slovami. 4. Tvary vyskytujúce sa výlučne ako druhá časť zloženiny. ISK uvádza tvary ako -pääsyinen, -hoitoinen, -mukaistaminen, -päiväisyys, -vuotias. Pri časti z nich som zistila, že sa môžu vyskytovať nielen v kompozitách, ale si samostatne. Viac sa tejto problematike budem venovať v kapitole 4.1. Domáce konfixy uvedené v ISK a ich kategorizácia. 5. Takzvané unikátne kmene, čiže slovné kmene vyskytujúce sa len v jednom či viacerých zloženinách. 15 Logicky sa teda jedná o neproduktívnu súčasť slovotvorby. Príkladmi sú napríklad kiiras- v slove kiirastorstai (Zelený štvrtok), kotti- v kottikärry (fúrik), tihu v - tihutyö (sabotáž); näsä- v näsäviisas (drzý); vento vo ventovieras(úplne neznámy), -patto v henkipatto (štvanec), -pide toimenpide (zákrok, opatrenie), -tulkku v punatulkku (hýľ obyčajný, druh vtáka), -hakoinen vo vastahakoinen (neochotný, lenivý), či -palttinen v ylenpalttinen (hojný, štedrý). Označenie unikátne kmene (uniikkivartaloita) pochádza pravdepodobne zo starého nemeckého označenia pre konfixy ako unikale Morfeme. Karlsson vo svojej Yleinen kielitiede označuje tieto morfémy ako jäännösmorfit, zvyškové morfémy a vyjadruje sa o nich nasledovne: Morfémová analýza môže odhaliť jednotlivé zložky, ktoré nemajú jasný význam či funkciu a preto nie sú typickými morfémami. Fínske van+hurskas, ruti+köyhä, vento+vieras, švédske körs+bär (čerešňa), snål+jåp (držgroš), anglické cran+berry (brusnica), obsahujú jednu jednoznačnú, ako i samostatne sa vyskytujúcu morfému s vlastným významom, a jeden zvyšný jäänösmorfi, ktorý sa väčšinou vyskytuje len v tomto kompozite, ale už nie v žiadnom inom: van-, ruti-, vento-, körs-, - jåp, cran-. Väčšinou synchrónne jäänösmorfi sú pozostatkami historickým vývojom pozmeneného jazyka. Slovo snål+jåp bolo pôvodne snål+jakob, lakomý Jakub. Taktiež er- v švédskom slove erbjuda znamenať je jäänosmorfi. 16 6. Skupiny slov vystupujúce ako časti zloženiny majúce tvar kompozita, ale nevyskytujú sa ako samostatné kompozitá, napr. Mustavalkotelevisio (čierno-biela televízia), hinta-laatusuhde (pomer ceny a kvality), raskaslastialus (loď na prepravu ťažkého nákladu, nákladná loď), läpitalonhuoneisto (druh obytného priestoru). Ako je vidieť, jedná sa často o tvary, ktoré nemožno do slovenčiny preložiť jedným slovom a treba použiť opis pomocou viacnásobného prívlastku. 15 ns. uniikkivartaloita eli vain yhdessä tai muutamassa yhdyssanassa esiintyviä sanavartaloita 16 Morfianalyysi voi paljastaa yksittäisiä aineksia, joilla ei ole selvää merkitystä tai funktiota ja jotka siksi eivät tyypilisiä morfeja. Suomen van+hurskas, ruti+köyhä, vento+vieras, ruotsin körs+bär kirsikka, snål+jåp kitupiikki, engl. cran+berry karpalo sisältävät toisaalta yhden kiistatta tunnistettavan, muissakin yhteyksissä esiintyvän, merkityksellisen morfin, toisaalta jäljelle jäävän jäänösmorfin, joka yleensä esiintyy vain tässä yhdystelmässä, mutta ei esiinny muissa yhteyksissä van-, ruti-, vento-, körs-, - jåp, cran-. Usein synkroniset jäännösmorfit ovat kielen historiallisin kehytyksen myötä hämärtyneitä jäänteitä. Sana snål+jåp on alkujaan ollut snål+jakob kitsas Jaakko. Myös er-ruotsin sanassa erbjuda tarjota on jäännösmorfi. Karlsson, F.: Yleinen kielitiede. Helsinki: Yliopistopaino, 1994, s.85. 10

4.1. Domáce konfixy uvedené v ISK a ich kategorizácia Pridŕžajúc sa práce Sokolovej a kol., konfixy vznikli z koreňových morfém ich delexikalizáciou, ako i preberaním či prekladom z cudzojazyčných koreňov a kompozít. Pri posudzovaní, či sa jedná stále o časť kompozita, kde jeden z komponentov môže byť redukovaný alebo trunkovaný 17 alebo o konfix, treba prehodnotiť pôvodný zmysel slova; niekde však proces vyústil až do úplnej demotivácie na obsahovej úrovni, v tomto prípade sa dá konfix identifikovať bez väčších problémov: Od konfixov 18 odlišujeme redukované koreňové morfémy pri kompozitách, ktoré tvoria pravé kompozitá lebo komponenty trunkačno-kompozičných typov majú lexikálny význam ako pôvodné komponenty bez posunu k extenzii a majú slovotvornú parafrázu (skracuje sa prvá zložka kompozita, ale nemusia stratiť význam). 19 Ako bolo vyššie spomenuté, mnohé konfixy uvádzané v ISK nespadajú do definície konfixu, pretože síce majú vlastný lexikálny význam, ktorý možno zobraziť klasickým sémantickým trojuholníkom Odgena a Richardsa 20, ale nespĺňajú ďalšie z podmienok. K týmto patrí neschopnosť vyskytovať sa vo vete i samostatne a existovať preto ako samostatné slovo. Napríklad morféma vuotias síce má vlastný význam majúci istý vek, nemôže sa ale vyskytnúť vo vete inak ako v kompozite s číslovkou. Naopak, morféma perus sa nachádza nielen v kompozitách ako peruskoulu, základná škola, ale i samostatne vo význame základ. Ďalšou podmienkou, aby bolo možné zaradiť morfému medzi konfixy je nemožnosť slovotvornej parafrázy. Ako príklad k slovotvornej parafráze poslúži už spomínané slovo peruskoulu, ktoré sa dá parafrázovať ako koulu, joka on (koulutuksen) perusta, čiže škola, ktorá je základom (vzdelania). Naopak také äkkipikainen [výbušný (povahovo)] je síce zložením äkki+pikainen, avšak parafráza takýmto spôsobom nie je možná. Z týchto dôvodov sa preto budem venovať každému komponentu samostatne, kedy budem na základe hore uvedenej definície od Sokolovej a spol. uvažovať o tom, nakoľko ide o konfixy a kedy ide len o redukované či trunkované slovné kmene alebo prípadne inú slovotvornú jednotku. Na to, aby sa mohla morféma považovať za konfix, by mala spĺňať podmienku, že sa nemôže vyskytovať samostatne v tom význame, aký má v kompozite, k čomu môže poslúžiť slovotvorná parafráza. Druhú podmienku aby mala morféma vlastný lexikálny význam, spĺňajú všetky kompozitá v ISK. Občas je rozhodovanie, či sa jedná o redukovaný alebo trunkovaný slovný kmeň alebo konfix komplikované či subjektívne, k čomu prispieva i nemožnosť vždy objektívne rozhodnúť mieru motivácie morfémy v kompozite (napríklad pri morféme umpi, ktorej sa ešte budem venovať neskôr), je možné, že vyvodené závery nemusia byť vždy stopercentne správne. 17 Pričom trunkácia je skrátenie slova o derivačnú morfému a redukcia skrátenie o viac než jednu derivačnú morfému. 18 V pôvodnom zdroji je využívaný pojem prefixoid, čo je dôsledkom rôzneho názvoslovia v rôznych gramatikách. 19 Sokolová, M.; Ivanová, M.; Vužňáková, K.: Prínos slovníka koreňových morfém k charakteristike kompozít. Jazykovedný časopis, 2005, Vol. 56, No. 2, str. 123 (Bratislava) 20 Viac napríklad Karlsson, s.189 11

Objektivitu sa ale budem snažiť dosiahnuť dodržiavaním rovnakých kritérií pri posudzovaní jednotlivých morfém. 4.1.1.1. Avo - Morféma súvisí sémanticky so slovesom avata (otvoriť), sa používa prevažne pri tvorbe kompozít vo význame otvorený, nie uzavretý. Príkladmi sú napríklad avoauto (kabriolet, auto s otvorenou strechou), avomeri (otvorené more), avokaulainen (s hlbokým výstrihom), avosylin (s otvorenou náručou), avomaasto (terén), avohaava (otvorená rana), avopäin (s odhalenou hlavou, bez čiapky), avoselkäisen (s odhaleným chrbtom), avoliitto (partnerský vzťah, bez uzavretého manželstva), avomielisyys (otvorenosť), avosilmin (s otvorenými očami), avojaloin (naboso), či deriváty avonainen (otvorený), avonaisuus (otvorenosť). Zriedkavo sa ale môže vyskytnúť i samostatne, ako napríklad avossa suin (s otvorenými ústami). Jediný výraznejší významový posun možno nájsť pri substantíve avoliitto, jedná sa ale o ojedinelý výskyt, ktorý možno chápať i ako abstraktnejšie vnímanie významu otvorený. Z toho dôvodu by som morfému avo- neradila medzi konfixy. 4.1.1.2. Esi- Táto morféma sa samostatne vyskytuje vo viacerých, najmä lokálnych pádoch vo funkcií postpozícií či lokálnych adverbií (edessä, eteen) vo význame zodpovedajúcom slovenskej predložke pred, či adverbiám ako vpred, vpredu. Spravidla sú veľmi dobre motivované a parafrázovateľné, preto ich nemožno radiť medzi konfixy: esivanhemmat (predkovia), esikatselu (náhľad), esilämmittää (predhriať), esimerkki (príklad), esimies (šéf, nadriadený), esipikkuaivot [mozoček (anatomicky)], esipuhe (predhovor), esirippu (opona), esitumallinen (prokaryotický), esikaupunki (predmestie), esikoulu (materská škôlka), esikristillinen (predkresťanský), esikuva (príklad, vzor).v iných jazykoch často zodpovedajú slovotvorným prefixom, napríklad slovenskému pre-, či nemeckému vor-. Vzhľadom na fínsky jazykový systém tu nemožno vravieť o predpone, v každom prípade sa ale nejedná o konfix. 4.1.1.3. Etä- Etä- sa nevyskytuje v mnohých slovách uvádzaných vo slovníku. Často sa vyskytuje ako postpozícia/adverbium etäällä vo všetkých vonkajších lokálnych pádoch, ako i nemnohých derivátoch ako etäinen (vzdialený), etäisyys (vzdialenosť), či etääntyä (oddialiť sa) a v niekoľkých kompozitách ako etälukio/etäyliopisto (gymnázium/vysoká škola s externým štúdiom) či etätyö (práca z domu). S prihliadnutím k tomu, že slovník sa zmieňuje o tejto morféme ako o časti kompozita i skutočnosti, že slovotvorná parafráza je možná bez výraznejšieho posunu významu, nemožno ju radiť medzi konfixy. K tomuto rozhodnutiu prispieva i skutočnosť, že i keď nie v nominatíve, dokáže sa vyskytovať samostatne. 4.1.1.4. Iki- Pri tejto morféme môžem predpokladať motiváciu zo slova ikä (vek), respektíve z jeho plurálneho kmeňa iki-, v kompozitách s touto morfémou nastáva posun významu na večný, pra(starý) či trvalý, ako dokazujú napríklad slová ikivanha (prastarý), ikikukka (trvalý, večný), ikimetsä (prales), ikiliikkuja (perpetuum mobile), ikioma (celý môj, môj vlastný), ikivihreä [vždyzelený; evergreen (skladba)], ei ikimaailmassa (za nič na svete), ikirouta (permafrost, trvalo zamrznutá pôda). Lexikálny súvis možno nájsť i v adjektíve ikäinen (večný). Preto 12

možno predpokladať, že morféma iki- je len variáciou slova ikä. Vzhľadom na to, že sa ikä vyskytuje samostatne a pri zohľadnení jeho derivátu ikäinen nedochádza pri tvorbe kompozít s iki- k zmene pôvodného významu a tieto kompozitá sú dobre parafrázovateľné, nemožno túto morfému zaradiť medzi konfixy. 4.1.1.5. Irto- Morféma, ktorej sémantický pôvod možno predpokladať v silnom stupni kmeňa slovesa irrottaa (uvoľniť sa, rozviazať sa). Napriek tomu tvorí motivované i nemotivované deriváty: motivované irtonainen (voľný, odpojiteľný) oproti nemotivovanému irtolainen (príživník). Taktiež kompozitá možno nájsť motivované: irtopartta (falošná brada, teda taká, ktorá sa dá oddeliť od tváre), čiastočne motivované: irtonumero (jeden výtlačok časopisu), irtovuori (prešívaná bunda). Je zrejmé, že často dochádza k výraznému posunu významu, i keď po hlbšej úvahe možno nájsť súvislosť s pôvodným slovesom. Nakoľko je ale táto súvislosť spravidla nejasná a znemožňuje slovotvornú parafrázu, možno v tomto prípade hovoriť o konfixe. 4.1.1.6. Haja- Morféma haja- sa samostatne nenachádza vo svojej nominálnej podobe, možno ju ale nájsť adesívnom tvare hajalla, ako i v allatíve, buď samostatne alebo častejšie v spojení mennä hajalle (rozbiť sa). Sémantickú súvislosť s touto morfémou možno nájsť v slovese hajota (rozbiť, rozpadnúť sa), prípadne v adjektíve hajanainen (nesúvislý) či hajallinen (rozbitý, roztrúsený). Vyskytuje sa v kompozitách ako hajamielinen (roztržitý), haja-asutus (riedke, roztratené osídlenie), hajareisin (obkročmo), ako i v reduplikačnej fráze hujan hajan (neporiadne, halabala). Z daných príkladov možno vyvodiť, že sa kompozitá nedajú jednoznačne parafrázovať a teda morfému haja- možno zaradiť medzi konfixy. 4.1.1.7. Jälki- Substantívum jälki sa často vyskytuje vo význame stopa, ale jeho lokálne pády slúžia aj ako postpozície vo význame predložky po ako v temporálnom, tak lokálnom význame. Kompozitá s touto morfémou môžu obsahovať ako jeden, tak i druhý význam, prípadne motivácia už úplne zanikla. Ak sa jälki vyskytuje ako prvá časť kompozita, spravidla je význam spojený so spomínanou postpozíciou, ako napríklad: jälkiäänitys (dabing), jälki-istunto (trest po škole ), jälkikasvu (potomstvo), jälkikirjoitus (epilóg, postskriptum), jälkiliite (sufix), jälkiruoka (dezert), jälkisanat (epilóg), jälkipolvi (budúca generácia), jälkikäteinen (neskorší), jälkiseuraus (následok), jälkisäädös (závet). Stratu motivácie možno badať v substantíve jälkiuunileipä (druh žitného chleba). Na rozdiel od toho, ak sa jälki vyskytuje ako druhý komponent kompozita, jeho význam je motivovaný substantívnym významom stopa: sormenjälki (obtlačok prsta), jäniksenjälki (zajačia stopa), verijälki (stopa krvi). Každopádne význam jälki- ako prvej časti kompozita sa značne líši od pôvodného významu substantíva. Možno tu uvažovať o dvoch možnostiach. Buď sa jedná skutočne o konfix, alebo sa jedná o polysémiu medzi substantívom jälki v lokálnych pádoch a postpozíciou jälkeen. V tomto prípade by sa o konfixe vravieť nedalo, nakoľko takmer všetky kompozitá sa dajú parafrázovať jedným z významov. Nakoľko druhá možnosť pôsobí logickejšie, nebudem jälki- radiť medzi konfixy. 13

4.1.1.8. Kauko- Kauko- ako i jeho formy v partitíve (kaukaa), esíve (kaukana), translatíve (kauaksi) a inštruktíve (kauan) označujú vzdialenosť či v prípade kauan dlhý časový úsek. Podobne i adjektívum kaukainen značí vzdialený. V kompozitách niekedy predstavuje opozitum k lähi-, napríklad v Kaukoitä (Ďaleký Východ), inokedy vykazuje rôzne stupne motivácie: kaukojuna (rýchlik), kaukonäköinen (ďalekozraký, prezieravý), kaukopuhelu (medzimestský hovor), kaukoputki (ďalekohľad), kaukolämpö (ústrednú kúrenie), kaukosäädin (diaľkové ovládanie), kaukolaina (medziknižničná výpožička). Tieto kompozitá sú podobne ako pri lähi- často dobre parafrázovateľné, preto sa nejedná o konfix. 4.1.1.9. Keski- Okrem vonkajších lokálnych pádov sa keski- môže vyskytnúť ako v svojej esívnej forme keskenään 21 (medzi, uprostred niečoho), tak i v inštruktíve kesken (medzi). Táto morféma vždy označuje stred niečoho, ako dokazujú i kompozitá keskiaika (stredovek), keskiarvo (priemer), keskiverto (priemer), keski-ikä (priemerný alebo stredný vek), keskikohta (stred), keskikokoinen (strednej veľkosti), keskikoulu (stredná škola), keskimäärin (priemerne), keskinopeus (priemerná rýchlosť), keskipiste (stred, ťažisko), keskipäivä (poludnie), keskisormi (prostredník, stredný prst), keskitie (stredná cesta),keskiviikko (streda), keskiyö (polnoc) a aj deriváty keskittää (sústrediť), keskimmäinen (prostredný). Kompozitá sú vždy dobre parafrázovateľné, ako príklad poslúži napríklad keskisormi, prst, ktorý je v strede ruky, či keskiviikko, stred týždňa, tj. deň, ktorý je v strede týždňa. Z toho dôvodu nezaradím morfému keski- medzi konfixy. 4.1.1.10. Kohtuu- Táto lexéma sa okrem derivátov kohtuullinen (rozumný, primeraný), kohtuus (striedmosť) a kohtuuton (nerozumný) vyskytuje i v nepočetných kompozitách ako kohtuuhinta (rozumná, dostupná cena), kohtuuhintaisuus (dostupnosť), kohtuuaika (vhodný čas), kohtuutasoinen (v dostupnej úrovni). Je zjavné, že všetky kompozitá sú dobre parafrázovateľné a síce sa kohtuu- nevyskytuje samostatne, môže sa jednať o trunkované kohtuus a preto sa v tomto prípade sa nejedná o konfix. 4.1.1.11. Lähi- Lähi- je morféma výnimočná tým, že sa síce nevyskytuje samostatne v nominatíve, avšak jej komparatívny (lähempi) i superlatívny tvar (lähin)sa samostatne vyskytnúť môže a to vo významoch bližší a najbližší. V pozitíve sa vyskytuje len v lokálnych pádoch ako postpozícia (lähellä). Jedná sa o morfému, ktorá sa vyskytuje v mnohých slovách: okrem derivátov ako lähimmäinen (blížny) tvorí nespočetné množstvo kompozít, pre ilustráciu uvediem napríklad lähiympäristo (blízke okolie), lähihoitaja (praktická sestra), lähiverkko (miestna, lokálna sieť), lähipitäjä (miestna farnosť), lähivesi (pobrežie), lähiaikoina (v najbližšej dobe), lähipäivinä (v najbližších dňoch), Lähi-itä (Blízky Východ), lähiseutu (najbližšie okolie), lähisukulainen (najbližší príbuzný), lähivalot (stlmené svetlá na aute). 21 Pričom än je tu posesívny sufix tretej osoby, v závislosti od kontextu sa prirodzene vyskytuje i s posesívnymi sufixami ostatných osôb. 14

Z uvedených príkladov vyplýva, že k posune pôvodného významu príliš nedochádza a spravidla je možná parafráza u kompozít, preto netreba považovať lähi- za konfix. 4.1.1.12. Nyky- Používanie morfémy nyky- sa vyznačuje vysokou produktivitou v kompozitách, kde zastupuje význam v zmysle moderný, súčasný. Podľa etymologického slovníka 22 možno usúdiť, že sa jedná o trunkované nykyinen (súčasný), čo dokazujú i kompozitá ako nykyaika (súčasnosť), nykyhetkellä (teraz, v súčasnosti), nykypäivä (súčasnosť, prítomnosť), nykytilanne (súčasná situácia), nykyoloissa (za súčasných podmienok), nykytärkeä (aktuálny) a najmä produktivita v kompozitách ako nykykirjalisuus (súčasná literatúra), nykymaailma (dnešný svet), nykyelämä (dnešný život), nykytaide (moderné umenie), nykynuoriso (dnešná mládež), nykyenglanti (moderná angličtina), ktoré sú všetky veľmi dobre parafrázovateľné. Na overenie tejto domnienky skúsime vytvoriť slovotvornú parafrázu od ľubovoľného kompozita, napríklad už spomínaného nykykirjallisuus. Tak isto ako súčasná literatúra môžeme povedať literatúra, ktorá bola napísaná v súčasnosti; kirjallisuus, jota kirjoitetaan nykyään. Je zrejmé, že to ako v slovenskom preklade, tak i vo fínskej parafráze dáva zmysel, preto sa opäť raz nejedná o konfix. 4.1.1.13. Pika- Pika- je ďalším z morfém, ktoré sa nevyskytujú samostatne v nominatíve. Samostatne existuje len jej podoba v inštruktíve, pian (čoskoro), ako i partitíve pikaa. Okrem toho sa vyskytuje vo svojej reduplikácií (fínsky toistoyhdyssana 23 ) pikapikaa (rýchlo) a deriváte pikainen (rýchly). Kompozitá s pika- sú napríklad pikajuna (rýchlik), pikajuoksija (šprintér), pikakirjoitus (stenografia), pikanäppäin (klávesová skratka), pikapuoliin (krátko, na okamih), pikaruoka (fast food), pikakahvi (instantná káva), pikavuoro (expres). Tieto ukážky dosvedčujú, že význam kompozít je často dobre parafrázovateľný preto nemožno radiť morfému pika- medzi konfixy. 4.1.1.14. Pysty- Morféma pysty- ako i jej ilatívna podoba pystyyn značí priamy, rovný, vzpriamený; podobne sa správa i vo svojich nepočetných kompozitách ako sú pystyasento (zvislá poloha, vzpriamený postoj), pystykaulus (stojatý golier), pystysuora (kolmý, zvislý), pystynaulakko (vešiak v podobe stojana) a i v slovese pystyttää (vzpriamiť). Vzdialený súvis možno nájsť i so substantívom pystö (kanvica). Opäť raz je možné utvoriť od väčšiny kompozít parafrázu a preto táto morféma nepatrí medzi konfixy. 4.1.1.15. Päälli- Pravdepodobný sémantický súvis s touto morfémou môžeme predpokladať so substantívom pää (hlava), respektíve postpozície päällä (na vrchu niečoho). Slovník 24 uvádza päälli ako nárečovú verziu slova päällys (vrchná časť, obal), podobne z päällys pochádza i derivát päällinen (vrchný). Lexikálny význam sa v derivátoch nemení, len dochádza k miernej 22 Toivonen, Y. H.; Itkonen, Y. H.; Joki A.J.: Suomen kielen etymologinen sanakirja. Helsinki: Suomalaisugrilainen seura, 1958, s. 406. 23 ISK 425 24 Tu i v iných zmienkach na slovník sa jedná o Suomen kielen perussanakirja. 2. painos. Helsinki: Edita, 2004 15

abstrakcií: päällikkö (nadriadený), päällikkyys (velenie), päällimmäinen (najvyšší, najdôležitejší), päällikeompelu (nášivka, aplikácia). Vzhľadom na to, že slovo päälli sa môže vyskytovať samostatne, i keď len v nárečí, neradila by som túto morfému medzi konfixy. 4.1.1.16. Taka- Samostatne sa vyskytujúca morféma spravidla 25 len v esíve (takana), či mierne pozmenenom translatíve (taakse) a partitíve (takaa) 26, i keď je zrejmá motivácia a etymologický pôvod zo substantíva taka 27 (chrbát). Taktiež sa vyskytuje jej derivát takaisin (späť). Keď sa pozrieme na niektoré kompozitá tvorené z taka-: takaa-ajo (naháňačka, prenasledovanie), taka-ala (pozadie), takaisku (neúspech), takajalka (zadná noha), takaovi (zadné dvere), takapajuinen (zaostalý), takaperin [pozadu, pred (časovo)], takaperoinen (obrátený), takaraivo (zátylok), takatalvi (neskorá zima), takapuoli (zadná strana či obrátená strana, napr. mesiaca), takaruumis (bruško hmyzu), takahammas (zadný zub), takapiha (zadný dvor), takapenkki (zadné sedadlo), takaportti (zadná brána), takatasku (zadné vrecko), takahuone (zadná izba). Neunikne nám, že dané kompozitá majú rôzne stupne motivácie či parafrázovateľnosti, od plne motivovaného takapiha, dvor, ktorý je vzadu, až po nemotivované takaraivo, * zadný hnev ; * hnev, ktorý je vzadu. Dalo by sa uvažovať o tom, či slovo takaraivo sa demotivovalo z pôvodného taka + raivo alebo či nejde náhodou len o homonymný lexém, jedná sa ale o ojedinelý prípad, preto netreba radiť taka- medzi konfixy. 4.1.1.17. Täsmä- Morféma täsmä- nie je veľmi produktívna a spravidla tvorí len deriváty, ako sú napríklad täsmentää (spresniť), täsmällinen (presný), täsmällisyys (presnosť, dochvíľnosť), avšak občas sa vyskytne i v kompozite, akým je napríklad täsmäpommi (riadená, navádzaná bomba). Samostatne ho možno nájsť len v adverbiu pôsobiacom ako allatív s posesívnym sufixom tretej osoby täsmälleen (presne) Nakoľko sa inak nevyskytuje samostatne a slová, v ktorých sa vyskytuje, nie sú plne motivované, jedná sa v tomto prípade o konfix. 4.1.1.18. Vasta- Táto morféma sa vyskytuje samostatne nielen v inesíve a ilatíve singuláru (vastassa, vastaan), ale i inštruktíve oboch čísel (vasten, vastoin) v podobe postpozície vo význame proti, oproti. Podobne ako morféma taka- i vasta- tvorí kompozitá rôznej motivovanosti. Ako príklady slúžia vastaanotto (príjem), vastaansanomatta (bez námietok),vastahyökkäys (protiútok), vastakaiku (ohlas), vastakohta (opak), vastalause (protest, námietka), vastamyrkky (protijed), osoitta vastarakkautta (opätovať lásku), vastarinta (odpor), vastatuuli (nepriaznivý, opačný vietor) vastavirtaan (proti prúdu). Podobne existuje motivovaný derivát vastakkain (oproti) i značne demotivované vastata (odpovedať), kde ale stále možno nájsť istý prenesený lexikálny význam. Ako bolo spomenuté, jedná sa o podobný prípad ako taka-, preto by som ani túto morfému nenazývala konfixom. 25 Suomen kielen perussanakirja uvádza, že sa vzácne môže vyskytnúť i v nominatíve. 26 Tieto tri pády majú ale v tomto prípade funkcie lokálnych pádov, čo je pozostatkom z historického vývoja jazyka. 27 Itkonen, E.: Suomen kielen etymologinen sanakirja. Helsinki: Suomalais-ugrilainen seura, 1969 16

4.1.1.19. Ulko - Ulko- ako i jeho samostatne sa vyskytujúce tvary v partitíve (ulkoa) a esíve (ulkona) vyjadrujú vonkajšok, výskyt javu vonku, nie vnútri. Kompozitá sú spravidla plne motivované: ulkomuoto (vzhľad), ulkoasu (vzhľad), ulkomuseo (skanzen), ulko-ovi (vonkajšie dvere), ulkopoliitikka (zahraničná politika), ulkoportaili (vonkajší portál), ulkomaa (cudzina), ulkoasianministeri (minister zahraničných vecí), ulkoilma (vonok, vonkajší vzduch), ulkoapäin (zvonku), ulkokuori (vonkajší obal, fasáda), pri výnimkách sa jedná buď eufemizmus: ulkohuone (latrína), alebo o metaforickú motiváciu: ulkokullattu (pokrytecký, pokrytec), ulkokultaisuus (pokrytectvo). V prípade ulkokullatu sa dá slovo parafrázovať ako ten, čo je zvonku pokrytý zlatom (a maskuje tak to, čo je pod tým), teda pokrytecký. Derivát z morfémy ulko-, ulkoinen(vonkajší), je takisto plne motivovaný, a preto by som morfému ulko- medzi konfixy neradila. 4.1.1.20. Uusio- Zo slovesa uusia (obnoviť, renovovať) vznikla morféma uusio-, ktorá nie je veľmi produktívna a má význam recyklovaný, obnovený, ako je možné vidieť na slovách uusiokäyttö (recyklácia) či uusiopaperi (recyklovaný papier). Tiež existuje výraz uusioperhe, ktorý označuje rodinu, kde obaja partneri majú deti z predošlého manželstva a vychovávajú ich spoločne. I keď je vo všetkých príkladoch vidieť istá motivácia pôvodným slovesom, je pomerne slabá a tiež parafráza by sa tu vykonávala len veľmi ťažko, preto morfému uusiomožno zaradiť medzi konfixy. 4.1.1.21. -vuotias Už na prvý pohľad je zrejmý sémantický súvis so substantívom vuosi (rok), jedná sa o derivát jeho silného kmeňa vuote- s pridanou adjektívnou derivačnou príponou. Jedná sa o morfému, ktorá sa vyskytuje výlučne v spojení s číslovkou a používa sa na označenie veku, napríklad seitsemänvuotias (sedemročný). Vzhľadom na to, že sa vuotias nemôže vyskytovať samostatne, možno túto morfému označiť za konfix. 4.1.1.22. Ylä- Morféma ylä-, ktorej synonymum je podľa slovníka podobne znejúce adverbium yli, je ďalšia v zozname morfém, ktoré sa vyskytujú len vo vonkajších lokálnych pádoch ako adesívne yllä, ablatívne yltä a alatívne ylle. Podobne ako iné smerové morfémy z tejto podkapitoly tvorí výlučne motivované kompozitá ako yläpuoli (horná časť), yläkerta (horné poschodie), yläruumis (trup), yläluokka (vyššia spoločenská vrstva), yläpurenta (predkus), ylähuuli (horná pera), yläkantti (vrchný okraj), ylähylly (horná polica), ylämäki (svah), yläosa (horná časť), ylätasanko (náhorná plošina) a preto nemôže byť zaradená medzi konfixy. 4.1.1.23. Äkki- Äkki- síce očividne súvisí s adverbiom äkkiä (náhlo, prudko), avšak skôr sa jedná o jeho odvodeninu pomocou sufixu A ako naopak. Okrem tohto derivátu tvorí i kompozitá ako s očividným a parafrázovateľným významom ako sú äkkipudotus (náhly pád), äkkikuolema (náhla smrť), äkkimutka (náhla zákruta), či jeho derivát äkkinäinen (náhly), tak i kompozitá s neparafrázovateľným či veľmi obrazným významom ako äkkiarvaamaton 17

(neočakávaný), äkkipikainen [výbušný (povahovo)], äkkijyrkkä (strmý, príkry). Nakoľko samostatné äkki- neexistuje a nedá sa dokázať jeho pôvod, možno ho označiť za konfix. 4.1.1.24. Epä- Jedná sa o morfému, ktorá sa dá preložiť ako slovenské ne- či nemecké nicht- a spravidla slúži na tvorbu antonyma k pôvodnému slovu. Vyskytuje sa vo veľkom množstve slov, uvediem z nich niekoľko ako epäedullinen (nevýhodný), epähieno (nevychovaný), epähuomio (nedopatrením), epäihmillinen (neľudský, krutý), epäitsekäs (nesebecký), epäjumala (modla), epäjärjestys (neporiadok), epäkiitollinen (nevďačný), epäkohta (nedostatok), epäkohtelias (nezdvorilý), epälukuinen (nespočetný), epäluottamus (nedôvera), epäluulo (podozrenie), epämuodostuma (znetvorenie, deformácia), epämääräinen (neurčitý, nejasný), epäonni (nešťastie, smola), epäsikiö (netvor, obluda), epäsopu (nezhoda), epäsuhde (nepomer), epäsuosio (nepriazeň), epävarmuus (neistota). Pri tejto morféme nastáva otázka, či sa jedná o prefix alebo konfix, nakoľko jeho funkciou je len tvorba antonyma, ďalší význam pôvodnému slovu nedodáva. Síce pri pohľade do slovenských či nemeckých gramatík, morfémy ne- a nicht- ako domáce morfémy sú radené medzi prefixy, zatiaľ čo prevzaté morfémy tvoriace antonymá typu anti-, in- sú radené medzi konfixy. Taktiež je tu diskutabilná možnosť parafrázy, nakoľko epä- ako také nemá vlastný lexikálny význam, len modifikuje význam slova, ku ktorému je pripojené. Zaujímavé je aj to, že síce ISK uvádza túto morfému v zozname konfixov 28, v inej kapitole 29 ju nazýva jednoducho prefixom. Avšak prefixy a iné závislé morfémy vo fínčine inak podliehajú vokálovej harmónií, zatiaľ čo pri epä- tento jav nenastáva. Preto by sa dalo uvažovať o epä- ako o konfixe. 4.1.1.25. Keino- I keď na prvý pohľad kompozitá s touto morfémou pôsobia ako kompozitá so substantívom keino (prostriedok, spôsob), ale pri pohľade na významovú rovinu je možné vidieť, že významy oboch morfém sú si príbuzné len okrajovo, keino- vyjadruje niečo umelé či neprirodzené, napríklad keinosilkki (umelý hodváb), keinotekoinen (umelý), keinoemo (inkubátor), keinohedelmöitys (umelé oplodnenie), keinokuitu (umelé vlákno), keinonahka (umelá koža), keinoäly (umelá inteligencia), keinosydän (umelé srdce), keinotekoinen (umelý), keinokastelu (umelé zavlažovanie), keinovalo (umelé svetlo). Teda tu dochádza k výraznému a neparafrázovateľnému posunu významu, alebo sa jedná o dve rôzne homonymné morfémy, keino ako spôsob a keino- ako umelý; v každom prípade sa tu dá hovoriť o konfixe. 4.1.1.26. Yltiö- Yltiö- je neveľmi produktívna morféma, bez akejkoľvek zjavnej motivácie a vyskytujúca sa zrejme len v troch slovách, yltiöpää či yltiöpäinen (fanatický, nadšený) ayltiöisänmaallinen (príliš vlastenecký, šovinistický). Nevyskytuje sa samostatne a slovotvorná motivácia nie je možná. Preto je možné ju označiť za konfix. 28 406 29 172 18

4.1.2. Konfixy súvisiace s adjektívami končiacimi na -nen Tieto morfémy sa vyznačujú zakončením odkazujúcim na trunkovaný genitív adjektív zakončených na -nen, avšak nie vždy sa vyskytujú ich nominatívne tvary. 4.1.2.1. Alkeis- Táto morféma pôsobí ako trunkácia neexistujúceho tvaru alkeinen, preto je vhodnejšie pridŕžať sa existujúceho substantíva alku (začiatok), či vzhľadom na fakt, že samotné alku je derivát slovesa alkaa (začať) priamo tohto slovesa. Pri pohľade na kompozitá s morfémou alkeis-: alkeistiedot (základné znalosti), alkeistumallinen [prokaryotický (druh bunky)], alkeisvaraus (elementárny náboj) alkeishiukkanen (elementárna častica) alkeiskurssi (základný kurz), alkeislehti ( klíčny list), alkeisfunktio [elementárna funkcia (matematicky)], vidíme, že pôvodný význam začiatok sa posunul do významu základný, elementárny. Okrem toho možno vidieť, že morféma je produktívna obzvlášť na poli odborných termínov. Vo väčšine prípadov by síce bola možná parafráza, neexistuje však funkčná lexéma, ktorej by bola morféma alkeis- redukciou či trunkáciou, jedná sa teda o konfix. 4.1.2.2. Enimmäis a vähimmäis Tieto dva tvary s antonymnými významami najvyšší, maximálny a najnižší, minimálny nie sú veľmi produktívne pri tvorbe kompozít a možno ich považovať len za trunkované enimmäinen a vähimmäinen, nakoľko pri pohľade na kompozitá ako enimmäisarvo, enimmäismäärä (najvyššia hodnota, maximum), či enimmäisrangaistus (najvyšší trest) je očividná slovotvorná parafráza ako hodnota, ktorá je najvyššia, prípadne trest, ktorý je najväčší možný. K posunu významu tu nedochádza, i preto sa nejedná o konfixy. 4.1.2.3. Kaksois- Pri tejto morféme je očividná motivácia zo slova kaksoinen (dvojitý, dvojnásobný). Rovnaký a parafrázovateľný význam má i vo svojich kompozitách kaksoisovi (dvojité dvere), kaksoisvoitto (dvojité víťazstvo), kaksoiskappale (duplikát), kaksoispiste (dvojbodka), kaksoisagentti (dvojitý agent), kaksoiskirves (dvojsečná sekera = sekera, ktorá má dve ostria miesto bežného jedného). Posun vo význame možno nájsť jedine v slove kaksoisveli (brat dvojča), v tomto prípade sa ale môže jednať o variáciu slova kaksonen (dvojča). Z toho dôvodu nie je vhodné morfému nazývať konfixom. 4.1.2.3.1. Valko- Adjektíva označujúce farby ako valkoinen (biela), punainen (červená) či sininen (modrá) sa v kompozitách nachádzajú spravidla v redukovanej forme bez derivačnej koncovky -(i)nen. Môžem teda predpokladať, že sa v kompozitách jedná o trunkácie pôvodného slova. Takéto kompozitá nestrácajú svoj pôvodný význam, redukovaná forma adjektíva či pôvodné substantívum možno preložiť doslovne ako valkokaapuinen (v bielom rúchu), valkohehkuinen (bielo žiariaci), valkoihoinen (človek s bielou, resp. bledou pleťou) valkovuokko (druh iskerníka bielej farby), valkoviini (biele víno), valkopippuri (biele korenie), puna- [punaviini (červené víno), punaruskea (červenohnedá)] či sini- [sinipunainen (modročervená, fialová), siniviiva (modrá čiara)]. Vo všetkých prípadoch je zrejmá motivácia a možná parafráza. Jedinú výnimku môžeme badať v slove valkosipuli (cesnak), možno sa teda domnievať, že v tomto prípade pôvodný význam zanikol počas vývoja jazyka a jedná sa o neproduktívny 19

konfix, či priamo jäännösmorfi. Tento fakt by vysvetľoval i skutočnosť, prečo ISK uvádza valko- medzi konfixami, ale na podobné morfémy ako je sini-, puna- či kelta- (žltý) neuvádza. Napriek tomu sa jedná o ojedinelú výnimku, pri ktorej by snáď mohla byť motivácia dodatočne opodstatniteľná, preto nie je potrebné radiť valko- medzi konfixy. 4.1.3. Súčasti takzvaných frázových slovies Nasledujúce morfémy sú špecifické tým, že sa vo vete môžu vyskytnúť i pomerne samostatne, tj. bez pripojenia ďalšej morfémy, ale zároveň sú pevne spojené so slovesom, ktorého význam ovplyvňujú a tvoria tak takzvané frázové sloveso. 4.1.3.1. IlmiSamostatný výskyt tejto morfémy možno pozorovať v spojení so slovesami tulla ilmi (vyjsť najavo), käydä ilmi (byť odhalený), tuoda/saattaa ilmi (odhaliť), antaa ilmi (udať, prezradiť). Posledné zmienené funguje i vo forme kompozita ilmiantaa, či jeho následného derivátu ilmiantaja (udavač). Okrem toho existuje i derivát morfémy ilmainen (voľný, zadarmo). Pri tejto morféme možno nájsť sémantickú súvislosť so slovom ilme (výraz) či jeho derivátom ilmeinen (jasný, očividný). I keď proces tvorenia pomocou ilmi- nie je veľmi produktívny, kompozitá ako ilmiasu (fenotyp, vzhľad) a ilmiselvä (jasný, zrejmý) ukazujú, že slovotvorná parafráza nie je vždy možná a preto sa jedná o konfix. 4.1.3.2. JulkiVyskytuje sa vo fráze saattaa julki (zverejniť, rozhlásiť) i v deriváte julkinen (verejný). Kompozitá tvorí často v prenesenom význame: julkiasu (výzor), julkilausuma (oficiálne vyhlásenie), julkisivu (fasáda). Nakoľko sa nedokáže vyskytovať ako samostatné slovo, možno i v tomto prípade hovoriť o konfixe. 4.1.4. Konfixy, ktoré sa vyskytujú samostatne i v nominatíve a. Tvoriace spravidla prvú časť kompozita 4.1.4.1. LiikaO morféme liika môžeme jednoznačné povedať, že sa medzi konfixy neradí, nielen preto, že sa môže vyskytovať samostatne vo všetkých pádoch, ale aj jeho kompozitá akoliikakilo (nadbytočné kilo), liikarasitus (prepracovanie), liikatuotanto (nadprodukcia), liikanimi (prívlastok), liikakansoitus (nadmerná populácia, preľudnenie), liikalihava (obézny) sú veľmi dobre parafrázovateľné, nakoľko samostatné liika značí príliš, nadmerne, nadbytočne. Ako príklady derivácií môžu poslúžiť slová liiallinen (nadmerný, prílišný) či liioitella (preháňať). 4.1.4.2. LäpiTáto morféma vyskytujúca sa i samostatne v podobe adverbia, môže sémanticky súvisieť s homonymným substantívom vo význame diera. Taktiež je od tejto morfémy odvodené adverbium lävitse (skrz)30. Toto läpi (resp. lävitse) slúži ako postpozícia (hän juoksi pihan lävitse, prebehol cez dvor) a adverbium (se menee lävitse, ide to skrz) a vyskytuje sa 30 Toivonen, Y. H., Itkonen, E. Joki,A.J: Suomen kielen etymologinen sanakirja. Helsinki: Suomalais-ugrilainen seura, 1958 20

v mnohých slovách, ako napríklad läpikotaisin (úplne, skrz-naskrz), läpikuultamaton (nepriesvitný), läpikuultava (priesvitný), läpimitta (priemer), läpimärkä (premočený), läpinäkyvä (priehľadný), läpitunkeva (prenikavý), läpivalaisu (röntgenovéžiarenie). Vo všetkých slovách tvorených läpi- je motivácia zrejmá a význam viac či menej doslovný. Z týchto dôvodov nemôžeme ani v tomto prípade vravieť o konfixe. 4.1.4.3. Perus- Perus sa vyskytuje vo vetách často samostatne, buď v nezmenenej podobe perus [základ (i prenesene)], či plne motivovaných derivátoch akoperustus (základ, architektonicky), perustaa (založiť, zakladať) a perustella (odôvodniť, opodstatniť), z ktorých zas možno odvodiť slová ako perusta/peruste (základ, základňa, podklad), perusteelisuus (dôkladnosť), perustelu (odôvodnenie, argumentácia). I kvôli tomu nemožno o tvare perus- vravieť ako o konfixe, pretože jeho početné kompozitá sú jednoznačne motivované a parafrázovateľné. Ako príklady možno uviesť napríklad perusajatus (základná myšlienka), perusasento (státie v pozore), perusjärjestö (základná organizácia), peruskirja (základný dokument, charta), peruskivi (základný kameň), peruskoulu (základná škola), perusluku (základné číslo), perustotuus (základná pravda), perusluonne (základná povaha, hlavná povahová črta), perusvirhe (základná chyba), peruspilari (hlavný pilier), perusperiaate (hlavný princíp), perustarkoitus (základný význam). 4.1.4.4. Puoli- Podobne ako liika- a perus- sa jedná len o časť kompozita s inak samostatným významom a ktorá sa dá i v kompozite vhodne parafrázovať, čo dokazujú kompozitá ako puoliavoin (napoly otvorený), puolikuiva (polosuchý), puolikuu (polmesiac), puolikypsä (nedopečený, nedovarený, nezrelý), puolipäivä (poludnie), puolivalmiste (polotovar), puolivirallinen (poloúradný), puoliyö (polnoc). Z toho dôvodu ani puoli- nie je konfixom. 4.1.4.5. Umpi- Substantívum umpi značí zápchu u zvierat. Tento význam sa do kompozít prenáša veľmi nemotivovane, len občas s náznakom pôvodného významu. Príkladmi takýchto kompozít sú umpikuja (slepá ulička), umpikuuro (hluchý ako poleno), umpijää (úplne zamrznutý), umpihanki (neporušená vrstva snehu), umpihumalainen (spitý, veľmi opitý), umpimielinen (mlčanlivý, uzatvorený), umpisuoli (slepé črevo), umpierysrauhaset (endokrinný systém), umpisolmu (druh uzla, močiar). Vo viacerých prípadoch tu má morféma umpi- význam, ktorý by sa dal preložiť ako zatvorený, podobne ako inesívna forma morfémy ummessa (zatvorený). Môžeme vidieť, že kompozitá nemajú s pôvodným substantívom veľa spoločného, i keď je prirodzene možné, že v minulosti existovali iné významy, ako je uvedené, avšak z pohľadu dnešného jazyka je možné umpi- považovať za konfix. b. Tvoriace spravidla druhú časť kompozita 4.1.4.6. -hoitoinen Ani túto morfému, odvodenú od hoito (starosť, ošetrovanie) nemožno zaradiť medzi konfixy. Okrem zjavnej motivácie sa často (i keď nesprávne 31 ) vyskytuje vo vetách samostatne 31 Napríklad Suomen kielen perussanakirja. 21